Narodil sa v Aténach. Bol Sokratovým žiakom, ale aj jeho veľkým obdivovateľom. Sprevádzal ho celých 8 rokov až do Sokratovej smrti. Práve pod jeho vplyvom sa rozhodol venovať filozofii. Okrem filozofie písal aj básne a bol aktívnym politikom, pričom došiel k záveru, že: „Spravodlivosť bude len vtedy, keď sa stanú praví filozofi vládcami, resp. vládcovia sa stanú pravými filozofmi.“ V Aténach neskôr založil filozofickú školu: Akadémiu, kde výučba prebiehala formou rozhovorov. Čo sa týka jeho filozofie, bol objektívnym idealistom a zároveň dualistom. Dualizmus vidíme u neho v tom, že podporuje existenciu dvoch svetov. Prvý to bol svet zmyslovo vnímateľný (náš svet) = svet, v ktorom žijeme. Platón ho vysvetľuje ako nepravé, nedokonalé bytie, kde sa nachádzajú len kópie, odrazy sveta ideí. Druhým bol svet ideí (svet pravého bytia) = hovorí, že idey sú večné, nemenné, hierarchicky usporiadané, pričom najvyššou ideou bola idea dobra. Jeho dualizmus sa vzťahoval aj na človeka, nie len na ponímanie sveta. Tvrdí, že človek pozostáva zo smrteľného tela a nesmrteľnej duše. Tvrdí, že pred spojením s telom, duša pobudla vo svete ideí, kde spoznávala všetky pravzory. Po jej splynutí s telom, duša všetko zabudla. Celé poznávanie spočívalo teda v rozpamätávaní sa na svet ideí.  Rozpamätávanie súvisí s rozumom a erosom = pudom hľadania. Dušu delil na 3 časti: nús (rozum, sídli v hlave), thymos (to čo je vo vnútri človeka, sídli v srdci), epithymia (žiadostivosť, sídli v pečeni). Ďalej tvrdil, že duša má tri základné cnosti. Múdrosť, statočnosť a umiernenosť. Tieto cnosti nie sú v rovnováhe, ale vždy jedna prevažuje. Práve podľa toho, ktorá cnosť kde prevažuje, podľa toho rozdelil ľudí na 3 základné vrstvy. Na vládcov, u ktorých prevažuje múdrosť, na strážcov, u ktorých prevažuje statočnosť a na výrobcov (roľníci a remeselníci), u ktorých prevažuje umiernenosť.  Toto rozdelenie na 3 vrstvy súvisí v podstate s jeho utopickým dielom „Štát“. Tu predstavoval svoje predstavy ideálneho štátu. Hovoril o zákaze súkromného vlastníctva, aj o tom, že práve štát by nám mal určiť vhodných partnerov. Ďalej aby mali muži a ženy rovnocenné postavenie, a mnoho iných. Známe je aj jeho podobenstvo o jaskyni. V jaskyni sú od začiatku pripútaní ľudia, necedia o svete, musia sa uspokojiť len s tieňohrou, ktorá prebieha na náprotivnej strane vďaka otvoru do jaskyne, jednému sa podarí odpútať – smeruje k otvoru, najprv je bolestivo oslepený, potom prekvapený, nechce sa vrátiť späť, navyše by mu ostatní neuverili. Ľudia v jaskyni sa riadia zmyslami, tiene považujú za skutočné. Tiene = svet pred jaskyňou =vzor, poznávame ho rozumom. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Obrana Sokratova, Faidon, Faidros, Štát, Timaios, Zákony. Platón umrel podľa legendy v deň svojich narodenín na svadobnej hostine.