Mars Ares Vallis je rozľahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, či presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Miesto pristátia na 19,4 stupni severnej šírky a na 33,1 stupni západnej dĺžky, leží 850 km od miesta kde pristála sonda Viking 1 (jej pristávací modul) ešte v roku 1976. Vyhliadnuté miesto pristátia leží vo vyústení mohutného prírodného kanála, kde dávne povodňové vlny naukladali najrozličnejšie horniny vyplavené z rozľahlého povodia. Práve tu vedci očakávajú, že rover Soujourner nájde a identifikuje celý rad nerastov a pôd. Mapka miesta pristátia Pathfindera (380 KB). Pri výbere miesta pristátia rozhodoval aj hlas inžinierov, zodpovedajúcich za funkciu energetických systémov Pathfindera i Soujournera, ktoré sú napájané slnečnou energiou.Inžiniery presadzovali miesta, kde je slnečné žiarenie najsilnejšie. V júli 1997 je najprudšie Slnko 15 stupňov severne od marťanského rovníka. Na krídielka slnečných batérií svieti počas všetkých experimentov takmer kolmo.Istú rolu pri výbere vhodného miesta zohrala aj požiadavka vyhliadnuť čo najnižšie položený terén, aby padákový systém mal dosť času na optimálne pribrzdenie sondy, až na hodnotu predpísanej terminálnej rýchlosti.Pristávací terč, spĺňajúci spomínané podmienky, je elipsa s polomermi 100 a 200 km, pretože sa rátalo i s nepresnosťami navigácie a nepredvídanými poruchami po vstupe sondy do atmosféry. Ares Vallis konkurovali mnohé ďaľšie atraktívne miesta: medzi inými aj Oxia Palus, tmavá vysočina pokrytá prastarou, pre marťanské vysočiny typickou kôrou, ktorú erózia dávnych záplav príliš nepoznamenala, zato rozsiahle priestory v týchto oblastiach pokrývajú marťanskými vetrami premiestňované piesočné duny. Lákavá bola aj Maja Valles Fan, typický vejár delty záplavového veľtoku, plná ramien, ktorými si povodeň z ozrutného kanála kliesnila cestu v mohutných naplaveninách.Do užšieho výberu sa dostali aj Maja Highlands, vysočiny ležiace na juh od Maja Valles, nížina Iridis Planitia a Tritonis Lacus na Elyzium Planitia.Všetky oblasti z užšieho výberu podrobne preštudovali pomocou snímok oboch Vikingov i s využitím údajov pozemských radarov. Jedine Ares Vallis splnil všetky kritériá: ide o brovské "vrece" naplavenín, ktorého povrch je pomerne rovný, takže snoriaci Soujourner nebude musieť zdolávať nebezpečné prekážky.Vedci očakávali, že práve v tomto vreci premiešaných hornín nájdu, hoci na malom priestore, pestrú paletu pôd a nerastov, medzi ktorými nebudú chýbať ani splavené horniny z vysočín. Horniny z vysočín vedcov zaujímajú najviac: práve z nich dokážu prečítať veľa o marťanskej kôre a aj o vývoji globálneho prostredia na červenej planéte. Pre Ares Vallis sa vyslovili aj exobiológovia: po náleze dvoch marťanských meteoritov, v ktorých sa našli kontraverzné známky marťanských baktérií, veria, že Mars je zo všetkých telies slnečnej sústavy tým najvhodnejším miestom pre hľadanie mimozemského života, existujúceho, či vyhynutého.Zaujímajú ich najmä horniny z vysočín, pretože práve v nich sú deponované údaje o premenách klímy a prostredia v najrannejších obdobiach Marsu, ktoré mohli byť priaznivé aj pre vznik života. Hneď potom, ako sa všetci zhodli na Ares Vallis, rozhodli sa nájsť podobný terén na Zemi, aby všetky experimenty čo najprecíznejšie pripravili.V septembri 1995 sa vypravili do Channeled Scabland, neďaleko miest Spokane a Moses Lake, v stredovýchodnej časti štátu Washington. Práve tam sa nachádzajú geologické útvary a formácie, ktoré vytvorili katastrofické povodne, ktoré sa prevalili kontinentom, keď sa počas dlhého odmäku na sklonku poslednej doby ľadovej roztopili ľadovce a obrovské depónia snehu v amerických horách. Scabland vytvoril príval vody z glaciálneho jazera Missoula (obsahovalo viac vody ako jazerá Erie a Ontario dohromady). Nrastajúci tlak vody prelomil ľadovcovú bariéru a celé dva týždne zúriaca povodeň spracovávala krajinu v údoliach a nížinách až po oceán. Povodeň vytvorila krajinu plnú geologických útvarov, ktoré veľmi pripomínajú Ares Vallis. Ukázalo sa , že lepší terén pre štúdium pristávacích manévrov a overenie mobility roveru ani nemožno nájsť. Mars pathfinder je prvou misiou, ktorá preskúma horniny a pôdy nielen v bezprostrednom okolí sondy, ale na ploche väčšej ako 100 štvorcových metrov.Nové údaje pomôžu overiť spoľahlivosť rozličných analýz povrchu Marsu zo sond/orbiterov. Popis činnosti Pathfindera na Marse: (Poznámka: časové údaje sú v pacifickom čase, preto si treba prirátať 9 hodín) Pathfinder pristál na povrchu Marsu 4. júla 1997. Odvtedy začala sonda plniť svoje úlohy, preto Vám prinášame popis každého dňa ktorý sonda na Marse pracovala. Na Marse sa však deň označuje ako sol.Jeden tento sol má 24 hodín, 29 minút, 34,7 sekúnd. Je teda iba o málo dlhší ako jeden pozemský deň. Ružovkastý kotúč Marsu v zornom poli planetárnej kamery Pathfindera je už väčší ako Mesiac z pohľadu pozemského pozorovateľa. Je 4.júl 7:30 pacifického času.  Navigačný tým hlási, že korekcia dráhy sondy Pathfindera, ktorá sa mala vykonať za dvanásť hodín pred pristátím, nebude potrebná. Pathfinder mieri rovno do stredu cieľovej elipsy o polomeroch 100x190 km. Do horných vrstiev atmosféry vnikne pod uhlom 13,9 stupňa, čo je v norme, hoci uhol vniknutia je o 3 desatiny uhla ostrejší, ako predpokladal plán. Pieter Kallemeyn udáva už v tejto chvíli presné parametre pristátia: 19 stupňov severnej šírky, 326,2 východnej dĺžky. Sonda je v tejto chvíli vo vzdialenosti 198 000 km od Marsu a letí rýchlosťou 24 500 km za hodinu. Dve minúty pred siedmou vniká pathfinder do najvrchnejších vrstiev marťanskej atmosféry. Pristávací manéver začína o 4,5 minúty neskôr. Pathfinder pristál na Ares Vallis pred obedom, 4. júla, 3 hodiny po marťanskej polnoci. Sonda dopadla do tranpolíny 16 dielneho, dopad zmäkčujúceho vankúša o 10:07:25. Prvý signál o úspešnom pristáti dostal riadiaci tím od nezávislej antény, namontovanej na jednej z troch kónických častí ochranného kovového okvetia, chrániaceho prístroje sondy, ktoré sa krátko po pristátí otvorilo. Slabučký signál bol tiež informáciou o tom, že Pathfinder sa počas pristátia neprevrátil a stojí na pokrčenom obruse spľasnutého airbagu, vzduchového vankúša, ako tanier na ľahko nahnutom stole. Sonda pristála na miernom svahu so sklonom 2,5 stupňa, necelých 20 km od plánovaného miesta. Ako v Arizone Prvý prenos základných informácií sa začal o 14:07, menšia z oboch palubných antén (tzv. anténa s nízkym ziskom) vyslala na Zem údaje o funkčnosti všetkých systémov na sonde i na rovere Sojourner, o vstupe do atmosféry, o priebehu klesania i pristátia, o polohe a orientácii sondy vzhľadom na terén, ale aj prvé údaje o hustote a teplote marťanskej atmosféry. Ukázalo sa, že teplota marťanskej atmosféry v tomto ročnom období bola v rovnakých marsografických šírkach o niečo vyššia, ako v druhej polovici 70. rokov, keď na Marse, neďaleko od Ares Vallis pracovali obe sondy Viking. Večer o štvrť na desať, začína tím, zodpovedný za snímkovanie povrchu študovať prvú, farebnú snímku Ares Vallis, planinu, cez ktorú sa kedysi záplavy tisíckrát mohutnejšie ako prúd dnešnej Amazonky. špeciálna kamera IMP ju naexponovala ešte predtým, ako bola automaticky vysunutá na vztýčený fotostožiar. Vedci na snímke videli skalnatú, púštnu krajinu, posiatu početnými balvanmi. Na horizonte sa vypínali nie príliš výrazné hory. Podaktorým členom tímu pripomínali červenkasté pláne Ares Vallis Arizonu. Túto prvú fotografiu vyslala na Zem vysokozisková (high-gain) anténa. Prenos začal tesne pred pol piatou popoludní.Panoramatickú snímku poskladali zo 120 čiernobielych políčok, nie väčších ako poštové známky, ktoré museli, každé zvlášť, spracovať na počítači a zväčšiť. V zábere videli aj časti otvoreného, ochranného okvetia. Už pri tejto prehliadke vyšlo najavo, že jedna zo 16 guľatých častí airbagu, pristávacieho vankúša, po dosadnutí sondy celkom nespľasla. špeciálny tím bol poverený pootočiť neposlušný vankúš o 45 stupňov a vtiahnuť ho pod brucho sondy tak, aby neprekážal roveru pri zostupe na povrch Marsu. Vo chvíli, keď sa chúlostivý manéver podarilo dokončiť, bilo v Pasadene 5.júna popoludnie. Na Marse sa začal ďalší marťanský deň - sol. Jachtajúci rover O pol jedenástej večer, krátko potom, ako sa na marťanskej oblohe vynorila modravá Zem, ohlásili inžinieri-spojári poruchu spojenia. Rover Sojouner, v tejto fáze naprogramovaný tak, aby sa každých desať minút spojil s materskou sondou (neskôr v teréne každú minútu), dostal poruchu "reči", nedokázal sformulovať kompletné vety. Sonda príjimala iba prvé slabiky prenášaných slov. Problémy spôsobila porucha synchronizácie medzi roverom a sondou. Odborníci sa rozhodli zmeniť v modeme roveru niektoré parametre. Kým spojári riešili svoje problémy,riadiaci tým si overoval, či sonda splní ich príkaz a vysunie rampu, po ktorej Sojouner zíde na povrch Marsu. Rampa, pripomínajúca dvojstrannú kĺzačku na kúpalisku sa hladko vyrolovala.Ako dvojstrannú ju skonštruovali preto, aby rover s prihliadnutím na terén, mal aspoň dve možnosti štartu.V riadiacom centre napokon rozhodli, že Sojouner zíde po pravej šikmine: zdalo sa, že pri jej ústi nie sú kamene, ktorých rozmery by mohli zablokovať jeho postup. Prikrčený rover sa medzitým na svojich závesných , cólštok pripomínajúcich "šašy" vzpriamil. celej kráse vysoký 30 cm, na šiestich kolesách pripomínal bizardnú buginu. Tým planetológov, špecialistov na Mars, medzitým porovnával snímky planiny Ares Vallis, ktoré získali Vikingi pred 20 rokmi so scenériou okolo sondy.Zistili, že 32 km južne od miesta pristátia sa vypína pomerne veľká, zatiaľ nepomenovaná hora a sotva 4 km na východ leží impaktní kráter s priemerom dvoch kilometrov. Matthew Golombek, spoluautor projektu Mars Pathfinder, potom rozhodol, že prvé objekty v okolí sondy, ku ktorím rover zamieri, budú dva balvany, ležiace v bezprostrednej blízkosti Pathfindera.Geológov upútal tak ich tvar, ako aj pestré sfarbenie povrchu, prezrádzajúce nerovnaký pôvod a zloženie. Východ Zeme nad marťanským horizontom otvoril o 10:08 nášho času priamy komunikačný kanál. Operačný tím mal pred sebou 11 hodín horúčkovitej práce, začal sa druhý, pozemský deň misie Pathfinder.O 18. hodine PČ spojári zistili, že poruchu synchronizácie medzi modemom sondy a roveru spôsobilo to, že sa ústredný, letový počítač na sonde z neznámych dôvodov preprogramoval. Medzitým na Zem dorazili ďalšie snímky. V rovnakom čase Peter Smith z Arizonskej univerzity a ďaľších šesť členov fototímu, rozložili na tlačovej konferencii zväčšeninu farebnej panorámy Ares Vallis, ktorú spracovali v noci. Prvý bozk Tím roveristov v zápätí vyslal povel kamere pathfinderu, aby im zreteľnejšie, pod ostrejším uhlom ukázal terén,do ktorého sa zaboria obe šikminy rampy.Chceli mať istotu,že Sojounera už po štarte nezastaví nijaká, ani umelá, ani prírodná prekážka, ktorú doteraz náhodou prehliadli.Pod pravou šikminou rampy bol terén priam ideálny. Rampa sa na povel vysunula, ale inžinieri ešte museli zmerať uhol jej sklonu: namerali 20 %. To bolo hlboko v norme: rover by si nevedel poradiť iba so sklonom, ktorý by prevýšil hodnotu 30 %. Desať minút pred polnocou PČ dostal príkaz na štart aj Sojouner. Bezpostredne po povele sa pohol: dolu rampou sa sunul opatrne, rýchlosťou jeden centimeter za sekundu. Desať centimetrov pred vyústením rampy sa zastavil a fotografoval. Neskôr stál rover 10 centimetrov pred rampou, v marťanskom piesku boli zreteľne viditeľné pásy jeho priečne rohovaných kolies. O polnoci PČ zapadla Zem za marťanský horizont, čím sa opäť prerušilo priame spojenie.Sojouner sa však ešte predtým pustil do práce: jeho alfa proton rentgenový spektrometer sa vysunul a jeho hlavica po prvý krát "pobozkala" marťanskú pôdu. Inžinieri okmžite porovnali rover s pápežom. V meraní spektier pôdy pokračoval rover ďalších desať hodín. Keď sa potom "uložil k spánku" operačný tím rozhodol, že zvýši tok informácií medzi roverom a sondou na 6300 b/s, aby sa už v priebehu prvého týždňa uložili v pamäti sondy všetky nazbierané údaje, pretože životnosť Sojounera v krutých výkyvoch teploty nemusí prevýšiť sedem dní. Tanec Sojournera Kým rover pracoval a odpočíval, jeho pozemský tútori mu pre tretí sol pripravili náročný, celodenný program.Zobudili ho o 15:45 PČ pesničkou "Final Frontier", ktorú z televízneho seriálu Mad About You pozná každý Američan.Rovnakým songom budia každé ráno na raketoplánoch všetkých kozmonautov.Keď sa Sojourner prebudil, začal tancovať.Uvoľnil a zodvihol päť zo svojich šiestich kolies a na tom šiestom sa začal otáčať: najprv doľava, potom doprava.Vedci na diaľku pozorovali, akú hlbokú jamku vyhĺbi koleso do sypkého materiálu. Tanec bol prvým experimentom toho dňa.Druhým experimentom bola výprava k prvému a najbližšiemu balvanu, ktorý medzičasom geológovia, kvôli drsnému, rapavému povrchu pokrstili Barnacle Bill - Starý námorník. Výprava k Barnacle Billovi začala po dvoch manévroch: rover sa najskôr pootočil o 70 stupňov a potom sa, so spektrometrom pred sebou ako nárazníkom, spiatočkou pohol smerom k balvanu.Trasu 36 cm urazil za 36 sekúnd.Vo chvíli keď rentgenový spektrometer (APXS) pobozkal Barnacle Billa, prostredníctvom sondy začali na Zem prúdiť údaje o jeho zložení.Tejto noci v Pasadene najnedočkavejšie čakali na "monster pan", sériu dvanásť farebných snímok s vysokím rozlíšením, z ktorých geológovia chceli zostaviť panoramatickú mozaiku okolia sondy. (Monster pan - panorámu monstier naexponoval Sojourner kým sa v rámci kontrolnej mechanickej rozcvičky otáčal na jednom kolese.) štúdium farebnej panorámy malo geológom pomôcť rozlíšiť najväčšie geologické zaujímavosti v okolí. Na obzore panorámy zaujala vedcov kopcov, ktorým dali meno Twin Peaks (Dvojičky).Zaujímavé sa im zdali byť najmä horizontálne pásy eróziou obnažených, podistým usadených hornín Zaujalo ich aj niekoľko hranatých, vodou nezaguľatených balvanov v okolí sondy. Fakt, že všetky boli naklonené jedným smerom svedčí podľa impaktológov o tom, že pochádzajú z neďalekého, veľkého krátera, ktorý vyhĺbil dopad asteroidu. Naopak balvany - okruhliaky obrúsil do guľata kamenný mlyn na dne dávnych vodných prívalov. Roland Geeley, jeden z fotovýskumníkov povedal: "Lepšie miesto sme si ani nemohli vybrať. Máme tu hotovú vzorkovnicu skál a balvanov líšiacich sa farbou, štruktúrou, zložením, veľkosťou i tvarom. To bohatstvo sa s okolím Vikingov nedá ani len porovnať. Spojári sa rozhodli pre nasledujúci deň zvýšiť prietok informácií sondou na 8000 bajtov za sekundu. 7. júla 1997, 13:00 PČ: Včera bolo mierne počasie, teploty sa pohybovali okolo mínus 76 Fahrenheita (- 26,6 stupňa Celzia), tlak kolísal okolo 6,8 milibaru, rovnomerný vietor fúkal z juhozápadu.Predpoveď pre dnešok: teplota behom noci klesne z mínus 12 na mínus 40 stupňov.Takáto predpoveď by pozemšťanov vyľakala.Na Marse, uprostred náplavového kužeľa Ares Vallis však táto prvá predpoveď počasia znamenala trvajúcu pohodu. Rapavý Bill a Yogi Začiatkom štvrtého pracovného dňa dorazili na Zem údaje o pôde, kameňoch a atrmosfére Marsu.Všetky prístroje na sonde i rovere pracujú ako hodinky.Ares Vallis je pre geológov hotovou pokladnicou - povedal novinárom Mathew Golombek."Každá nová fotografia terénu nám prináša nové prekvapenie. Fototím si preštudoval sériu fotografií, ktoré z novej perspektívy (zo stožiara meter nad sondou) nasnímala IMP.A Sojourner, ten sa úplne prekonával: vydodal totálnu diagnózu Barnacle Billa.Tento balvan, nie vyšší ako 25 cm, má podivný, rapavý povrch, pokrytý akoby chrastami.Rover niekoľko z nich odlúpol a obnažené miesta pokryl zvedavými bozkami prieskumníka.(Slovo "bozk" sa v riadiacom tíme vôbec náramne zabehlo.) Geológovia dostali údaje z prvého prieskumu pôdy pomocou spektroskopu APXS - oznámil Golombek, - napriek tomu, že s experimentom sme začali na úsvite (sola), teplota na Marse bola vyššia, akú detektor znáša a tak sa nám do spektra dostalo trochu vlhkosti.Čerstvé údaje vydodáme zajtra.Medzitým sa Sojourner presunul k väčšiemu balvanu, ktorí pokrstili kvôli tomu, že pripomínal medvediu hlavu hrdinu populárneho seriálu - na Yogiho.Pod Yogim objavili vedci priehlbeň, ktorú identifikovali ako vyschnutú mláčku.Rover dostal príkaz prešetriť mláčku spektrometrom. Mars hrdzavie Vedci usúdili, že sedlo medzi horami Twin Peaks by mohlo byť vyústením povodňového kanála.Geológovia medzitým dostali výsledky z tzv. kalibračných testov pôdy, ktoré sa používajú na zistenie skutočnej farby marťanskej pôdy.Spoľahlivé rozlíšenie farieb pomáha geológom rozoznať rozloženie hornín.Jasná červenkastá farba marťanskej pôdy prezrádza prítomnosť oxidovaného železa v povrchových horninách Marsu. "Povrch Marsu hrdzavie" vyhlásil Jim Bell, geológ z Cornell University.Nevieme odkedy, či prečo hrdzavie, ale verím, že na to prídeme.Povrch okolo sondy je však rôznorodý.Vidíme aj červenšie terény, ktoré tvoria najskôr vulkanické horniny. Interdisciplinarista Michael Malin vyhlásil, že povodne, ktoré sa po Ares Vallis prehnali, by určite naplnili bazén stredného mora.Dôkazom je neobyčajne pestrá paleta kameňov, pôd a vyschnutých kaluží. júla 1997, 15:00 PČ: Výsledky prvej chemickej analýzy marťanského kameňa vedcov pomerne prekvapil.Ukázalo sa, že Barnacle Bill je úlomkom zo stuhnutých sopečných hornín.Bill je neobyčajne bohatý na kremík, čo je príznačnejšie skôr pre pozemské ako pre marťanské horniny.Na Zemi vulkanické horniny obsahujú oveľa viac oxidu kremičitého, najmä v podobe kremeňa.Vysoký obsah kremičitanov priraďuje Barnacle Billa k andezitom,čo sú po čadiči najrozšírenejšie sopečné horniny na Zemi.Barnacle Bill má dosť zvláštne zloženie, ktoré skoro vylučuje podobnosť s dvanástimi SNG meteoritmi, ktoré na Zemi identifikovali ako "meteority z Marsu".(V dvoch z nich boli objavené kontraverzné fosílie.) Hap McSween, geovulkanológ z Tennesee University vysvetli, čo sú andezity:"Ide o horniny vytvorené zmesou veľmi jemných kryštálikov a iných minerálov, ktoré sa vytvorili procesom diferenciácie.Je to proces, ktorý pretavuje zanorené časti planetárnej kôry hlboko vo vnútri planéty, vyvrhuje ich opäť na povrch a pretvára tak jej povrch.Na Marse je dnes iba zopár sopiek: nevidíme tu nijaké stopy po subdukčných zónach, či po kontinentinálnych kryhách, čo by znamenalo, že vitálne štádium červenej planéty netrvalo dlho.Chemický odtlačok Brnacle Billa by tento názor mohol vyvrátiť."Správa o počasí sa oproti 7.júlu príliš nezmenila: o 15:00 marťanského času(MČ) bola v Ares Vallis teplota 5 Fahrenheita (-15 stupňov Celzia) a tlak 6,74 milibaru.Ľahký vietor zo severozápadu. "Počasie na Marse je nudné", vyhlásil Jeffrey Barnes z Oregonskej Univerzity, člen atmosfericko-meteorologického tímu.Severné leto v subtrópoch Marsu je krásne a stále.Až po 60 dňch zažijeme dramtickú zmenu. Opacita atmosféry, hodnota priezračnosti marťanského ovzdušia, nameraná čidlami sondy ukazuje, že jemný naružovalý prach obaľuje Mars až do výšky 40 km.Prach je rovnomerne rozptýlený a zdá sa, že jeho objem v ovzduší počas jesene, ktorá je najbúrlivejšia, narastá.Viditeľnosť na Marse bola odhadnutá na 32 km, čo je ekvivalent priemerne zasmogovaného dňa v Los Angeles.Sojourner v tento deň ešte urobí chemickú analýzu pôdy okolo veľkého balvanu Yogi.Hneď potom Yogiho aj vybozkáva.Pathfinder prenáša údaje rýchlosťou 8500 b/s a odoslal na Zem 1575 fotografií. Piaty deň misie končí. 9. júla 1997, 15:00 PČ: Sonda i rover neúnavne pracujú a získavajú viac údajov, ako sa očakávalo.Včera Pathfinder odoslal 85 MB informácií o marťanskej atmosfére, pôde a balvane Barnacle Bill.Počas predchádzajúcej noci rover preskúmal "vyschnutú mláčku" pod medveďom Yogi.Po prvej diagnóze spektrometrom sa opäť pustil do tanca.Tentokrát to nebola rozcvička, ale funkčný experiment. Rover, otáčajúc kolesami, narušil "kôru" vyschnutej mláky.Počas tanca inžinieri študovali správanie sa jednotlivých častí rovera v marťanských podmienkach, čo im pomôže vylepšovať ďalšie generácie jeho nasledovníkov.Čo sa týka Yogiho, zdá sa, že ho netvorí andezit, ani iný sopečný materiál, ale skôr usadené horniny, alebo presnejšie, silným tlakom sprešované čiastočky a zrniečka rozličných naplavených hornín.Materiál je natľko homogénny, že ho aj na fotografii pokladali za vulkanický. Rover má do konca šiesteho dňa na Marse ešte veľa práce: zo Zeme ho nasmerovali k dvom, nápadne svetlým balvanom, vľavo od pathfindera.Prvý pomenovali "Casper" a druhý "Scubee - Dubee - Doo".Väčsina názvov je z populárnych, kreslených alebo animovaných televíznych seriálov.Hrdinov týchto seriálov zbožnujú najmä deti.Dômyselné poľudštovanie objaviteľskej misie na Marse má poslúžiť jej účinnejšej polpularizácii medzi širokou verejnosťou.Druhý týždeň budú kamery snímať pôsobivý výcho a západ Slnka na Marse.Astronómovia sa tešia na unikátne, nočné fotografie mesiacov Phobos Deimos nad horizontom planéty.Teleobjektívy priblížia aj strmá stráne dvoch vrcholov, vypýnajúcich sa 800 metrov od Pathfindera. 10. Sonda, rover i všetky prístroje pracujú siedmy deň na Marse bez porúch.V noci si Sojourner poprezeral Yogiho, druhý cieľový balvan na vlastnú päsť.Priblížil sa k balvanu,ba jedným kolesom sa vyhupol na strmú stienku, ale alarmový systém ho okamžite zastavil, pretože hrozilo prevrhnutie.Rover poslušne vycúval a čakal na polvely zo Zeme.Ukázalo sa, že vo vlastnom režime bez riadenia zo Zeme, sa rover pohybuje rýchlejšie ako 60 cm za minútu.Na Zemi rozhodli, že preskúma ľavú stranu kamennej medvedej hlavy.Podľa snímok ju tvoril nezvykle tmavý materiál, navyše sa zdalo, že Yogiho z tejto strany nepokrýva jemný poprašok, ktorý zapúdroval všetky rovnejšie plochy ostatných balvanov.Rover však signalizoval problémy: povrch balvana je z tejto strany strany príliš hrboľatý, spektrometer k nemu nemohol priľnúť tak, aby výsledok merania bol podľa predpisu.Rover dostal príkaz pokúsiť sa o meranie na viacerých ďalších miestach. špeciálny tím medzitým vytvoril v riadiacom stredisku panaromatickú virtuálnu skutočnosť okolia sondy.Každý člen tímu si môže na vlastnej obrazovke posúvať model terénu v trojdimenzionálnej perspektíve podľa potreby, doľava, alebo doprava, v rozsahu plých 360 stupňov. Odborníkom, vybavených špeciálnymi 3-D okuliarmi, tento model náramne uľahčil tak plánovanie pohybu rovera ako aj analýzu údajov.Julio Magalhaes, člen meteorologického tímu, (skúmajúceho mimo iného aj štruktúru atmosféry) oznámil, že teplota horných vrstiev marťanskej atmosféry je extrémne nízka: vo výške 80 km nad povrchom zaznamenali prístroje - 171 stupňov Celzia. Vo vrstve od 13 do 60 km boli teploty oveľa vyššie, podobné tým, ktoré zaznamenali sondy Viking. 11.júla 1997, 14:00 PČ: Po spresnení polohy Pathfindera (19,33 severnej šírky a 33,55 západnej dĺžky), rekonštruoval navigačný tím miesto vstupu sondy do marťanskej atmosféry, jej zostup a pristátie.Ukázalo sa, že sonda leží ani nie kilometer od naplánovaného miesta, skoro v strede terčovej elipsy.Rýchlosť sondy v závere padákmi brzdenej dráhy bola 60 metrov za sekundu (216 km/h), kontrolky zážehu brzdiacich raketových motorčekov zaregistrovali iba o chlp vyššiu rýchlosť.Pre tím, ktorý riadi Mars Global Surveyor, bolo veľmi dôležité ako sa Pathfinder správal počas zostupu v gravitačnom poli Marsu.Tieto údaje budú osožné zakaždým keď Mars Global Surveyor bude meniť výšku a tvar obežnej dráhy kvôli prieskumu rozličných vrstiev marťanskej atmosféry. Pathfinder zažal brzdiace retrorakety 98 metrov nad povrchom, trochu vyššie ako predpokladal plán (90 m), ale ešte v rámci pristávacej stratégie.Uzdu, alebo presnejšie opraty pristávacieho vankúša (airbagu) boli uvoľnené 21 metrov nad povrchom, 4 sekundy pred pristátím.Pristávací vankúš je v kozmonautike novinkou, ktorá umožňuje polotvrdé pristátie.V mimozemských podmienkach ho ešte nikdy nevyskúšali.Airbag dopadol na povrch rýchlosťou 18 m/s a hompáľal sa horizontálne, ako kyvadlo, rýchlosťou 12,5 m/s. Airbag je akousi dopad zmäkčujúcou trampolínou: keď sonda, už s vypnutími brzdiacimi raketami, dopadne z výšky 21 metrov na airbag, odrazila sa do výšky 15 metrov.Ešte 14-krát poskočila, kým napokon celkom znehybnela.Počas poskokov, stále pripútaná opratami k airbagu, premiestnila sa na povrchu od miesta prvého dopadu vyše 1000 metrov.Poskakovanie sondy, ktorá pripomínala obrovskú blchu, trvalo 2,5 minúty. marťanský deň, Sol, začal povelmi pre Sojournera.Rover dostal príkaz vrátiť sa k balvanu Yogi, na ktorý sa pokúsil deň predtým vyliezť, ale alarmový systém ho zastavil.Tam si mal Yogiho poprezerať a nájsť najvhodnejšie miesto pre hlavicu alfa protón röntgenového spektrometra.Tieto povely však sonda ani rover neprevzali. 12. júla 1997, 00:45 PČ: Ukázalo sa, že hlavný počítač na sonde sa opäť preprogramoval.Poveli zo Zeme neboli potvrdené, zdalo sa, že obe antény sú mimo prevádzky. Trištvrte hodiny po polnoci však rádioanténa Deep Space Network v Austrálii zachytila signál Pathfindera a zaznamenala údaje polhodinovej relácie, ktorú zabezpečovala väčšia vysokozisková anténa sondy.Došla aj snímka na ktorej rover stojí obďaleč Yogiho a čaká ďaľšie príkazy. 15. júla 1997, popoludnie PČ: Počas uplynulej noci prijali v riadiacom centre 90 MB údajov, dovtedy rekordné množstvo informácií:Pathfinder vyslal údaje o chemickom zložení balvana Yogi, atmosferické údaje a farebnú panorámu okolia sondy.Zaujímavé boli najmä merania obsahu aerosĺov v marťanskej atmosfére. Tieto merania a najnovšie snímky Marsu získané z HS, pomohli meteorológom charakterizovať regionálne i globálne počasie na červenej planéte v priebehu troch týždňov.Glenn Reeves, šéf tímu kontrolujúceho letový software, vydal príkaz, aby operátori prenosu informácií požadovali od sondy série menších balíkov informácií, pretože prenos veľkého balíka spôsobil už štyri krát "resetovanie" počítača, čo viedlo k prerušeniu spojenia a zdĺhavému "oživovaniu" komunikačných zariadení sondy. Mineralogický tím vyhodnotil nové informácie o balvane Barnacle Bill i jeho susedovi Yogi: spektrometer Sojournera zistil, že Yogi obsahuje oveľa menej kremeňa, je teda geologicky primitívnejší ako Barnacle Bill, čo znamená, že nebol pretavený tak dôkladne ako horniny, z ktorých sa skladá Barnacle Bill a ďalšie andezity v okolí sondy. Dr. James Greewood, mineralóg, oznámil, že ďalšie balvany, ktoré Sojourner preverí budú Scooby Doo, Half Dome, Wedge a Flat Top, roztrúsené v okolí sondy. HST zaznamenal viacero pohybov vzdušných vrstiev Marsu transportujúcich najjemnejšie čiastočky zo sypkého povrchu planéty.Prachová búrka v oblasti Vallis Marineris, ktorá sa rozpútala krátko pred pristátím Pathfindera, po dvoch týždňoch utíchla.Zvírený prach z viacerých menších, regionálnych búrok zamútil atmosféru aj nad sondou, čo potvrdili prístroje, merajúce priezračnosť atmosféry na palube Pathfindera.Podľa pozorovaní HST vzrástol objem prachu v atmosfére nad cieľovou elipsou od 11. mája do 12.