Srílanská demokratická socialistická republika (do roku 1972 Cejlón), je štát ležiaci na ostrove Cejlón v Indickom oceáne.Hlavné mesto je Kolombo.Národnostné zloženie •Sinhalci (74%)•Tamili (17%)•Moorovia (7%).Náboženstvo •budhizmus (69%)•hinduizmus (15%)•kresťanstvo (8%)•islam (7%).Dejiny Sinhalci prišli na Srí Lanku koncom 6. storočia pravdepodobne zo severnej Indie. Budhizmus bol zavedený v polovici tretieho storočia. Najväčšie kráľovstvá sa objavujú okolo miest Anurádhapura (od roku 200 do roku 1000) a Polonnaruwa (1070 - 1200). V 14. storočí juhoindická dynastia prevzala moc a založila tamilské kráľovstvo. Srí Lanka bola v 16. storočí okupovaná Portugalcami, v 17. storočí Nizozemskom a v roku 1796 bola odovzdaná Britom. V roku 1802 sa stala kráľovskou kolóniou. Cejlón získal nezávislosť v roku 1948 a v roku 1972 bol premenovaný na Srí Lanku. Napätie medzi sinhálskou väčšinou a tamilskou menšinou začalo v roku 1983. Odvtedy zahynulo v konflikte niekoľko desiatok tisíc ľudí.Hlava štátu: Mahinda DžapakseMena: Srílanská rupiaOficialne jazyky: sinhalčina, tamilčina, angličtinaPodnebieTropické, monzúnové, severovýchodný monzún od decembra do marca, juhozápadný od júna do októbra; teplota po celý rok približne rovnaká asi 27 °C, najlepšie obdobie na pobyt na juhu a západe je od novembra do aprílaAnuradhapura – pôvodné hlavné mesto; Hikkaduwa – najznámejšie prímorské stredisko; Sigirija – bývalé hlavné mesto s Levou skalou (Sinha Girija), na vrchole ktorej nájdete množstvo historických stavieb; Kandy – miesto, kde sa údajne našli 4 Budhove zuby; most cez rieku Kelani, kde sa nakrúcali exteriéry oscarového filmu Most cez rieku Kwai; Kolombo – súčasné hlavné mesto. Pobrežie sa ešte stále spamätáva z katastrofy spôsobenej cunami (december 2004), takže nájsť úplne čistú pláž je otázkou času.Ostrovný štát, ktorý leží v Indickom oceáne. Jeho centrálnu časť zaberá pohorie budované starými horninami, ktoré lemujú pahorkatiny a roviny. Najvyšším vrchom je PIDURUTALAGALA (2524 m n. m.). Asi 30 km dlhý rad ostrovčekov (Adamov most) spája štát s Indiou. Názov krajiny je sinhálskeho pôvodu a znamená žiariaca, svietiaca krajina.Bývalá britská kolónia Cejlón (v preklade levia krajina) získala nezávislosť roku 1948. Ostrov je bohatý na nerastné suroviny (sľuda, rudy, drahé kamene, grafit, tórium obsahujúce piesky). Priemysel reprezentujú odvetvia čiastočne spracujúce poľnohospodárske produkty (koža, cukor, tabak) a rýchlo sa rozvíjajúca chemická výroba. Krajina musí dovážať potraviny (ryža, maniok, zelenina). Z plantáží získané produkty naopak vyvážajú (čaj, škorica, kaučuk). Chov zvierat má menší význam. Dôležitý je lov perlorodiek a koralov.Nemalý význam má aj ťažba dreva vzácnych stromov. Každoročne sa zvyšujú príjmy z cestovného ruchu.Podnebie Srí Lanky je ovplyvňované tropickými monzúnmi, preto má ostrov nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka. Na juhu Srí Lanky je vlhké rovníkové podnebie. V lete je pre režim počasia rozhodujúci juhozápadný vlhký monzún. Ten prináša vlahu z Indického oceánu a výdatné lejaky. Nastáva obdobie dažďov, ktoré trvá do novembra. Juhozápadné monzúny často dosahujú silu víchrice. Od októbra do februára vanie z chladnej Ázie smerom k pobrežiu suchý, chladnejší monzún. Smer jeho prúdenia je od severu až severovýchodu. Preto je aj severovýchodná časť Srí Lanky najsuchšia. Prechodne, od marca do júna, pevninský monzún slabne. Priemerná ročná teplota sa na ostrove pohybuje od 27-30°C. Vysoké teploty sú pred príchodom letného monzúnu. Vtedy je v tejto časti horúco a teplota sa "šplhá" k 40°C. Ich maximum je približne v máji. Nástup letného monzúnu znižuje teploty, ale zvyšuje množstvo zrážok. V máji sem-tam zaprší, ale pravý monzún prichádza v polovici júna. Najmä na náveterných stranách môže ročne spadnúť 200-2400 mm zrážok. Severovýchod ostrova je oveľa suchší. Na juhozápade ostrova rastú vlhké tropické pralesy, v dôsledku veľkého množstva zrážok a vysokých teplôt. V Bengálskom zálive sa často vyskytujú tropické cyklóny. Tie spôsobujú často katastrofálne záplavy. Teplota mora má po celý rok 27-29°C. V období dažďov - počas letného monzúnu prší v priemere 11-19 dní v mesiaci.