História DVD Viete ako vzniklo DVD? Bolo to pomerne prosté. Predstavitelia filmového priemyslu už dávno uvažovali nad niečím, čo by prinieslo kvalitnejší obraz a zvuk, ako VideoCD, ktoré predsa len zaostávalo. CD ako médium sa im zdalo pritom celkom dobré, no jeho možnosti boli zrejmé. predovšetkým kapacita, vďaka ktorej ste boli nútený film rozdeliť na viac diskov. Preto prezident spoločnosti Time Warner Warren Lieberfarb pozval na "polhodinový" pracovný obed zástupcov koncernu Toshiba. Obed sa napokon pretiahol na 13 hodín a výsledkom rokovania bola predbežná dohoda o spoločnom vývoji nového "univerzálneho" formátu. Zástupcovia Toshiby sa spojili s Philipsom, ktorý vlastní všetky možné patenty na CD. Spočiatku to šlo, no vo Philipse si rýchlo uvedomili, že by sa napokon museli deliť s Toshibou na licenčných poplatkoch (a Toshiba chcela majoritu), preto sa rozišli. Toshiba sa spojila s Victor Compavy Japan, MGM a Hitachi a začali pracovať na Super Density médiu, disku s vysokou hustotou dát. Philips pochopil, že ak chce byť úspešný, nesmie do toho ísť sám a keďže už mali značné skúsenosti s CD-I (interaktívne CD), spojili sa s firmou Sony, Apple, IBM a Microsoft a začali vývoj Multi Media CD (MMCD). Konkurencia pri presadzovaní nového formátu by mohla spôsobiť viac škody, ako osohu, preto sa po trojročnom separátnom vývoji opäť zišli pri okrúhlom stole v roku 1995, aby spoločne definovali nový "univerzálny" štandard. Tak vzniklo prvé DVD konzorcium, čo bola organizácia, ktorá stanovovala štandardy DVD. Mala 10 členov(firiem), no rokovaní sa zúčastňovali aj ďalšie spoločnosti (napr. Creative Labs.), ktoré neboli členmi, no pripravovali sa na nový formát. Takto sa zrodilo DVD. Myslím, že niekedy v roku 1998 sa pôvodné konzorcium rozpustilo a bolo nahradené organizáciou DVD Forum, čo bolo vlastne pôvodné Concorcium DVD doplnené o zástupcov ďalších asi 20-30 firiem. V zákulisí sa hovorí, že "rozpustenie" mala na svedomí vzájomná nejednotnosť pri prepisovateľných formátoch, kde sa každý snažil presadiť ten svoj. V roku 1999 dokonca vznikla "sesterská" organizácia s názvom DVD+RW Alliancia, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú Philips, Sony a HP. Dnes máme tri základné PREPISOVATEĽNÉ formáty DVD a to –RW, +RW a –RAM. Vzájomne sú nekompatibilné pre zapisovacie mechaniky (podobne ako jednorázové DVD-R a DVD+R médiá), no prehrávače podporujú väčšinou všetky tri, rovnako ako PC mechaniky. Nepochodíte snáď len na tých najstarších..K dnešnému dňu súperia najmä dva formáty DVD-R/RW a DVD+R/RW. Ten prvý presadzuje najmä Pioneer, ktorý začal ako prvý vyrábať PC mechaniky (v počítačoch Apple je nazývaná ako SUPER DRIVE). Plus formát presadzujú najmä PHILIPS, SONY a HP. Podporujú ho aj ďalšie firmy, ako napríklad Ricoh. Plus formát v snahe dohnať náskok pomlčkového formátu ponúkol výrobcom lepšie podmienky, takže dnes napríklad na našom trhu nájdete asi 7-10 +RW mechaník od rôznych výrobcov, ale DVD-RW ponúka u nás len asi Pioneer (neviem o ďalšom modeli iného výrobcu dostupnom na našom trhu). DVD-RAM sa príliš neujalo. Sú tu PC mechaniky (najmä Hitachi), stolné rekordéry (napr. Panasonic), no ich slabšia kompatibilita s existujúcimi prehrávačmi odsúva tento formát na druhú koľaj. Situácia sa začala zlepšovať v momente, keď bolo oznámené uvedenie čipov vďaka ktorým je možné vyrobiť mechaniky pracujúce súčasne s oboma formátmi. Prvú "dvojitú" mechaniku ohlásila spoločnosť Sony. Bohužiaľ Thaiwan a Čína ohlásili ďalší vlastný formát (vývoj) s názvom EDV (Enhanced Versatile Disc), ktorý by mal byť priamou konkurenciou DVD a jeho prípadných nástupcov postavených na modrom laseri. A znovu sme na začiatku. Aj keby DVD fórum oficiálne neuznalo tento formát, tieto dve krajiny sú najväčšími výrobcami elektroniky na svete, preto prípadný boj bude ťažký, ale nie beznádejný. Veď si len spomeňte napríklad na SVCD a niektoré jeho mutácie, ktorý práve títo "veľký" zatracovali a dnes.. A aj Toshiba za asistencie spoločnosti NEC začínajú pracovať na ďalšom vlastnom formáte zapisovacích diskov na modrom laseri, čím sa zmätok ešte zväčšuje.. Z hľadiska prehrávačov je to jednoduché. Celá elektronika DVD prehrávača sa dnes vmestí na jediný čip, čo pred pár dňami dokázali špecialisti firmy Panasonic, ktorý tento čip predstavili svetu a ohlásili jeho sériovú výrobu. Mechaniky vyrába kdekto a rekordéry ??? Táto správa preletela svetom ako blesk. V Japonsku sa pomaly predaj DVD rekordérov začína vyrovnávať predaju klasických videorekordérov, čo sa prejavuje aj na stále priaznivejšej cene. Už dnes je tu možné kúpiť DVD rekordér za asi 20.000,- korún. BOOM sa očakáva práve na Vianoce tohto roku! Aj na našom trhu by sa mali v tomto období objaviť prvé prístroje s "ľudovou cenou", preto ak zvažujete kúpu videorekordéru, počkajte.. Počítačové mechaniky už aj u nás kúpite pod 15.000,- bez DPH a médiá sú na trhu už za 200-300,- korún, čo je už celkom prijateľné.Verte tomu, že nebude dlho trvať a mechaniky budú mať cenu pod 10.000,- a možno o rok sa dostanú na ceny dnešných CD-RW mechaník. DVD rekordér za 15-20.000 korún by sa mal objaviť na Vianoce. A médiá pod 100,- korún? Pravdepodobne hneď potom. Tým sa VHS rekordér stáva zastaralým a zbytočným. Osobne mu dávam tak rok-dva života, no možno sa mýlim.. Podstatné je to, že DVD je definitívne TU aj pre tých, čo mu nedávali veľkú nádej. Kopírovať filmové ORIGINÁLNE DVD nepôjde tak jednoducho, no aj tu sa iste nájde spôsob ako obísť všetky ochrany. A nízke ceny prázdnych médií by mohli vyvolať určitú odozvu aj na strane distribútorov! Ako sme už avizovali Intersonic pripravuje kopec zaujímavých diskov. To, čo sme vám však neprezradili je ich mimoriadne priaznivá cenová politika! Zvykli sme si na to, že ich DVD novinky majú "najlepšiu cenu". Po pár mesiacoch prichádza k zmene tejto ceny na "ľudovú" úroveň, kedy sa dajú ich filmy kúpiť za menej ako 500,- korún. Pripravovaná zmena by mala ponúknuť aj najnovšie aktuálne tituly v tejto skvelej cene. Nemyslíte, že pri tejto cene je zbytočné zaoberať sa kopírovaním? Originál je predsa len originál. Dúfajme len, že tento krok smerom k zákazníkovi bude nasledovať aj konkurencia... Čo takto filmové DVD za 300,- až 500,- korún? Utópia? Uvidíme. Sám pociťujem, že ceny DVD sú prehnane drahé a u nás dvojnásobne! V takom Nemecku kúpite bežne v obchode film, ktorý u nás stojí vyše 1.000,- korún (často aj 1.600,- Sk) za slabých 15-20 Euro, čo aj po prepočítaní pri najhoršom možnom kurze je stále menej ako 1.000,- korún. Takže vážený kompetentný, zamyslite sa.. Trocha teórie Pozrime sa trochu na technológiu DVD. Veď také DVD vyzerá rovnako ako obyčajné Cdčko, tak prečo ten cirkus. Na prvý pohľad skutočne nevidno rozdiely, ale.. DVD je zaznamenané inou technológiou, takže napriek rovnakému vzhľadu môže mať oproti CD nie dvoj, troj, desať, ale až 27-krát väčšiu kapacitu!!! obr.1 Schéma čítania CD (vľavo) a dvojvrstvového DVD Neumožňuje to len zhustený záznam, ktorý môžete vidieť na obrázku 1. Každý DVD disk môže mať 4 strany. Nie, nezmýlil som sa. Táto dvojstanná platnička môže mať skutočne až štyri strany, alebo (aby som bol presnejší) 2 a 2 vrstvy (dve na jednu stranu). DVD mechanika je vybavená optikou, ktorá dokáže zaostriť laserový lúč na spodnú, alebo vrchnú vrstvu. Tá spodná je samozrejme polopriesvitná, takže prepúšťa svetelný lúč určitej vlnovej dĺžky, ale inú dobre odráža. Záznam je na každej vrstve nahraný v dvoch úrovniach – 0, alebo 1PIT vs LAND – kopček, alebo vypálená diera – nula, alebo jednotka – odrazený lúč na snímač, alebo mimo.. Nie, nebudem vás trápiť rozsiahlymi technológiami digitálneho záznamu a spôsobu čítania diskov. To len na objasnenie, čo znamená DUAL LAYER (dvojvrstvový). Túto informáciu nájdete často na diskoch DVD spolu s varovaním, že pri prechode medzi vrstvami môže na chvíľu obraz zamrznúť! To je pôsobené opikou, ktorá sa musí presunúť (preostriť) z jednej vrstvy na druhú. Najmä lacnejšie systémy môžu mať s týmto problém. Inteligentnejšie systémy dokážu čítať disk dopredu a v prípade výpadku dokážu nejakú tú sekundu nahradiť zo svojej pamäte.. Na diskoch býva označenie DVD-5 (jednostranný jednovrstvový disk) , DVD-9 (jednostranný dvojvrstvový disk), DVD-10 (dvojstranný jednovrstvový disk) , DVD-14, alebo DVD-18 (dvojstranný dvojvrstvový disk). To je značenie rozdelené podľa vrstiev a strán, súčtom ktorých získate výslednú kapacitu média. Ako to je s kapacitou diskov môžete vidieť v nasledovnej tabuľke: ZNAČENIE: kapacita DVD-5 4,7 GB = 133 minút DVD-9 8,5 GB = 240 minút DVD-10 9,4 GB = 266 minút DVD-14 13,2 GB = 373 minút DVD-18 17 GB = 481 minút obr.2 Kapacita jednotlivých typov diskov DVD Keď sa vyrábajú obojstranné DVD, nedajú sa vyrábať aj obojstranné CD? Prečo nie!? Technicky v tom nie je problém, lenže – PHILIPS. Tento gigant vlastní asi všetky existujúce patenty na CD a z nepochopiteľného dôvodu odmieta vydať súhlas na obojstranné CD.. Porovnanie základných rozdielov medzi DVD a CD: Parameter: CD DVD Priemer disku 120 mm 120 mm Vnútorný priemer disku 48 mm 48 mm Kapacita disku 650 MB (max. 800MB!) 18 GB (obojstranný dvojvrstvý disk) Vlnová dĺžka laseru 780 mikro 635-650 mikro Vzdialenosť stôp 1,6 mikro 0,74 mikro Minimálna veľkosť PIT 0,84 mikro 0,44 mikro O kapacite sme tu už hovorili. V prípade DVD nie je problém zaznamenať na jednej strane až 4 hodiny videa v tej najlepšej kvalite, čo nám pri obojstrannom zázname umožňuje nahrať 8 hodín!!! Spôsob kompresie má premenlivý dátový tok, čiže ak je video náročnejšie, dáta tečú vyššou rýchlosťou, ako v prípade menej nároťnej scény.. S kapacitou súvisia aj ďalšie možnosti DVD ako je VOĽBA UHLU (pohľadu) KAMERY (momentálne podporujú iba niektoré hudobné, športové a erotické DVD), alebo INTERAKTÍVNY DEJ, kde si môžete sami zvoliť pokračovanie deja (čosi podobné ako pred rokmi ponúkali KINOAUTOMAT, alebo napríklad populárny Československý televízny seriál „Dobrodružstvá kuchára Svätopluka Kuřátka“).Maximálne tak MULTI jazykové verzie, kde si môžete zvoliť k filmu niekoľko dabingov, alebo tituliek. Žial dnešné DVD ešte nedokážu naplno využiť potenciál DVD. Snáď sa dočkáme nejakej bomby v prípade dlhoočakávaného DVD titulu STARWARS. George Lucas a jeho team prísne taja všetky informácie, no tvrdia, že to bude bomba! Využijú niektoré nové funkcie, ktoré sa nepoužívajú – zatiaľ! Uvidíme.. DVD tituly sú vždy určené pre určitý región (toto rozdelenie si vymohli veľké filmové spoločnosti), to súvisí s autorskými právami, zvyklosťami jednotlivých zemí a konkrétnou výbavou. Proti nekontrolovanému šíreniu v iných regiónoch je disk chránený kódom. Ten zabezpečuje, že môže byť prehraný len v prehrávači určenom pre zhodný región. Neuváženým dovozom prístroja DVD z niektorých krajín sa môžete dostať do situácie, že disky z našich obchodov neprehrajete. Existujú tiež modely (väčšinou exotických značiek), ktoré bez úprav prehrajú DVD tituly zo všetkých regiónov. Na obrázku je prehľad všetkých regiónov. obr.3 Svet rozdelený podľa DVD regiónov Audio formáty Pozrime sa opäť trochu na teóriu. V súvislosti s DVD sa spomínajú audioformáty. Je ich viac ako dosť a väčšina ľudí v tom má hokej. Ja sám som bol prekvapený neinformovanosťou obchodníkov, ktorý priamo predávajú techniku. Už som to raz spomínal: položil som predavačom vo veľkých obchodoch s elektronikou (nie butiky, ale značkové obchody – medzi inými aj NAY, alebo TESCO) jednoduchú otázku: Aký je rozdiel medzi systémom DTS a Dolby Digital 5.1? Neverili by ste, aké odpovede som dostal! A pritom mi potvrdili viacerí ľudia vo vedení týchto spoločností, že pravidelne organizujú špecializované školenia pre zamestnancov. Žeby práve v tom čase chýbali?!?!?! Tak im poďme pomôcť sa vzdelávať.. obr.4 Ozvučenie systémom Dolby Digital 5.1 Audio formáty nielen pre domáce kino: MONO: Základ zvukového záznamu. Na jeho kvalitnú reprodukciu vám postačuje jediný reproduktor. Tento spôsob sa už dnes našťastie nepoužíva, ale napriek tomu existuje dosť veľa DVD titulov vybavených iba MONO záznamom. Samozrejme ide o staršie tituly, lebo tie novšie používajú minimálne.. STEREO: Skončila sa doba temna. Píše sa rok 1958 a objavuje sa stereo. Záznam pozostáva z dvoch MONO nahrávok, ktoré sú prehrávané naraz. Každá stopa nesie iný záznam. V štúdiu sa zmixujú tak, aby to poslucháč počul. Navzájom sa dopĺňajú, čím má poslucháč dokonalejší zážitok z reprodukcie. Každý zvuk je možné „posúvať“ medzi pravým a ľavým reproduktorom. Poslucháč má pocit, akoby sa zvuk pohyboval, ale len po priamke..