Že vraj je tento ostrov najopustenejším miestom na Zemi . Je to pravda ?Tento ostrovček je vzdialený 2 000 kilometrov od ďalšieho najbližšieho ostrova Odkiaľ pochádzali prví obyvatelia ostrova? Ako ho vôbec našli? Ako prví Európania na ostrov vkročili na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 holandskí námorníci. Zadržali sa dosť dlho na to, aby ostrov stihli pomenovať a aby si ich admirál poznačil, že miesto obývajú ľudia dvoch rôznych rás. V roku 1770 Veľkonočný ostrov objavila skupina peruánskych Španielov. O štyri roky neskôr tu kapitán James Cook na svojej druhej pacifickej výprave našiel 600-700 mužov a len tridsať žien. V roku 1862 ich však čakal ďalší úder: peruánska vláda odviezla tisíc mužov na pevninu, aby tam pracovali ako otroci v baniach. O niekoľko mesiacov sa ich na ostrov vrátilo ne pätnásť, navyše nakazených kiahňami. Ich organizmus nedokázal chorobe odolávať a všetci jej podľahli. Na Veľkonočnom ostrove sa nerobili nijaké písomné záznamy a s každým úmrtím sa ústna tradícia a kultúra stávali hmlistejšími.. Kapitánovi Cookovi domorodci prezradili, že sa na ostrove vystriedalo 22 generácií od chvíle, keď sem ich predkov priviedol náčelník Hotu Matu´a, nevedeli však povedať odkiaľ. O pôvode ostrovanov hovoria dve hlavné hypotézy a každá môže byť do určitej miery pravdivá. Ak je v každej aspoň časť pravdy, pochopíme, prečo sa návštevníkom Veľkonočného ostrova - počnúc holandským admirálom - zdalo, že miestni ľudia prislúchajú k dvom rôznym rasám. Prvá hypotéza, vyslovená v tridsiatych rokoch tohto storočia Alfrédom Metreauxom, tvrdí, že prví obyvatelia ostrova prišli z ostatných polynézskych ostrovov, teda zo západu. S druhou hypotézou prišiel nórsky archeológ a antropológ thor Heyerdahl. Upozornil na fyzické podobností sôch s dlhými lebkami z Veľkonočného ostrova s niektorými národmi Južnej Ameriky. Tvrdil aj, že sladké zemiaky - základná plodina, ktorá sa na ostrove pestuje - sa sem mohli dostať len z amazonskej oblasti, pričom nie je pravdepodobný rozptyl semien na takú vzdialenosť. A nakoniec, vlastným úspešným pokusom o prekonanie vzdialenosti medzi pobrežím Južnej Ameriky a Polynéziou na Kon - Tiki, plti zhotovenej z balzových kmeňov, dokázal, že podobnú plavbu bolo možné uskutočniť. Tento ostrov postihla občianska vojna a v roku 1680 medzi uvedenými dvoma kmeňmi, ktoré až dovtedy nažívali v mieri. Vojna mohli súvisieť s úbytkom stromov na ostrove: nebolo dosť dreva na nové rybárske člny, pôda strácala kvalitu a zásoby jedla sa zmenšili. "Dlhoucí" - spoločensky nadradený kmeň pochádzajúci azda z Južnej Ameriky - a im podriadení polynézski "krátkouchí" proti sebe začali bojovať. Legenda rozpráva, že si navzájom odnášali ženy a deti, aby ich jedli. Tento ostrov je tak záhadný no aj dôležitý. Ľudia tu stvali neuveriteľne veľké sochy, ostrov je veľmi malý a pustý no príroda je takmer nedotknutá panenská.