Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová



Hormonálna (látková) sústava človeka a nervová sústava sa podieľajú na kontrole a riadení ľudského organizmu. Obidve sústavy sú vo vzájomných vzťahoch. Niektoré hormóny ovplyvňujú centrálnu nervovú sústavu. Nervová sústava riadi činnosť niektorých endokrinných žliaz, napr. dreň nadobličiek.

Hormonálna sústava zabezpečuje prostredníctvom hormónov riadenie organizmu. Pomocou hormónov sa uskutočňuje výmena informácií v organizme. Hormóny sú biologicky aktívne látky (ovplyvňujú priebeh fyziologických funkcií organizmu). Sú chemickými látkami prenášanými krvou.

Rozlišujeme:

  1. Hormóny endokrinných žliaz- sú vylučované priamo do krvi, vytvárajú sa v špecializovaných žľazách.

  2. Tkanivové hormóny- sú vylučované endokrinnými bunkami tkanív s primárne inou funkciou, napr. žalúdku, obličkách, v stene čreva.

  3. Neurohormóny- sú vylučované neurosekrečnými bunkami (charakreristické pre hypotalamus).

Mechanizmus pôsobenia hormónov:

  1. Hormóny bielkovinovej alebo peptidickej povahy- sa viažu na špeciálne receptory v bunkovej membráne, vo vnútri bunky začnú vznikať látky (tzv. druhý posol), ktoré menia priepustnosť membrány pre určité látky alebo aktivuje enzými, ktoré začnú biochemickú reakciu.

  2. Hormóny steroidnej povahy- sú schopné preniknúť priamo do bunky, naviažu sa na receptor v cytoplazme. Vzniknutý komplex hormón- receptor, putuje do jadra a viaže sa na určité miesto DNA. Syntetizujú sa špeciálne enzými, ktoré začnú biochemickú reakciu.

Hypotalamo- hypofýzový komplex

Hypotalamus- má nadradený vplyv. Hormóny hypofýzy ovplyvňujú produkciu hormónov iných žliaz. Hypotalamus je s hypofýzou spojený nervovo (so zadným lalokom hypofýzy- neurohypofýzou) a cievne (s predným lalokom hypofýzy- adenohypofýzou).

Hypotalamus (podlôžko)

Je spodnou časťou medzimozgu s neurosekrečnou funkciou. Uvoľnené hormóny sa dostávajú nervovými vláknami do zadného laloka hypofýzy, ktorý je s hypotalamom zrastený. Neurohypofýza nie je pravou endokrinnou žľazou, jej hormóny sa tvoria v hypotalame a do zadného laloka hypofýzy sa len ukladajú, odtiaľ sa vylučujú do krvi. Hormóny hypotalamu vedúce k prednému laloku hypofýzy, produkciu jej hormónov povzbudzujú (liberíny) alebo inhibujú (statíny).


Hypofýza

Podmozgová žľaza, uložená v tureckom sedle (časť klinovej kosti). Funkčne sú rozdelené na 2 celky: zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza) a predný lalok (adenohypofýza).

Neurohypofýza:

  1. Antidiuretický hormón (vazopresín, ADH)

  • Zvyšuje priepustnosť bunkových membrán pre vodu v distálnom kanáliku obličiek, umožňuje opätovné vstrebávanie vody z primárneho moču. Udržiava stály objem telových tekutín v organizme.

  1. Oxytocín

  • Vyvoláva sťahy hladkého svalstva (maternice pri pôrode, vo výdodoch mliečnych žliaz). Pôsobí na menštruačný cyklus ženy (v ischemickej fáze cyklu), jeho vylúčenie vyvoláva kŕče svalov maternice.

Adenohypofýza:

  1. Somatotropný (rastový) hormón (STH)

  • Je aktívny predovšetkým v mladosti, ovplyvňuje celkový vývin organizmu, rast kostí a mäkkých tkanív, hojenie poškodených tkanív, v dospelosti ovplyvňuje už iba metabolizmus bielkovín. Nedostatok STH v detskom veku sa môže prejaviť ako nanizmus (trpasličí vzrast) a nadbytok, pri nadmernom raste ako gigantizmus (obrovitý vzrast).

  1. Tyreotropný hormón (TTH)

  • Riadi činnosť štítnej žľazy, tvorbu jej hormónov.

  1. Adrenokortikotropný hormón

  • Riadi činnosť kôry nadobličiek, tvorbu hormónov kôry nadobličiek (kortikoidov).

  1. Prolaktín (laktogénny hormón, PRL)

  • podporuje rast mliečnej žľazy u žien v tehotenstve, po pôrode spúšťa tvorbu materského mlieka (laktácia). Mužom ovplyvňuje rast predstojnice.

  1. Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH)

  • Vplýva na dozrievanie folikulov vo vaječníkoch, riadi tvorbu estrogénu vznikajúceho vo vaječníkoch. U mužov podporuje rast semenotvorných kanálikov v semenníkoch.

  1. Luteinizačný hormón (luteotropín, LH)

  • Vyvoláva prasknutie steny Graafovho folikulu a vyplavenie zrelého vajíčka- ovuláciu. Ovplyvňuje vznik žltého telieska vo vaječníku, ktoré vzniká na mieste prasknutého folikulu. V žltom teliesku sa potom vytvára hormón progesterón.

Endokrinné žľazy

Epifýza (šuškovité teliesko)

  • nachádza sa na zadnej strane medzimozgu,

  • hormón melatonín, má vplyv na 24- hodinový rytmus u človeka i cicavcov v závislosti od svetla, ovplyvňuje vývin pohlavných žliaz, inhibuje tvorbu pohlavných hormónov.

Štítna žľaza (glandula thyreoidea)

Je zložená z 2 lalokov, uložených uložených po bokoch hrtana.

Hormóny:

  1. Tyroxín a trijódtyronín

  • Vo svojich molekulách obsahujú atómy jódu, ovplyvňujú metabolizmus, termoreguláciu, rast.

  1. Kalcitocín- znižuje hladinu vápnika v krvi (antagonista parathormónu).

Prištítne telieska (glandulae parathyreoidae)

Dva páry šošovkovitých útvarov na zadnej strane štítnej žľazy. Produkujú parathormón (PTH) ovplyvňujúci kosti a obličky. Udržiava stálu hladinu vápnika v krvi, obmedzuje vylučovanie vápnika z obličiek (zvyšuje spätné vstrebávanie vápnika). Znižuje spätné vstrebávanie fosforu.

Podžalúdková žľaza (pankreas)

Obsahuje exokrinné bunky tvoriace pankreatickú šťavu a endokrinné bunky- Langerhansove ostrovčeky produkujúce hormóny:

  1. Inzulín

  • Znižuje hladinu glukózy v krvi (aktivizuje vstup glukózy do buniek, podporuje syntézu bielkovín, tvorbu glykogénu v pečeni atď.)

  1. Glukagón

  • Je antagonista inzulínu.

  • Zvyšuje hladinu glukózy v krvi, podporuje štiepenie glykogénu.

Nadobličky (glandulae suprarenales)

  • Párové žľazy nachádzajúce sa na hornom póle obličiek

Rozoznávame:

  • Hormóny kôry nadobličiek

  1. Glukokortikoidy

  • Ovplyvňujú metabolizmus bielkovín a sacharidov.

  • Pôsobia protizápalovo.

  • Hormón kortizol.

  1. Mineralokortikoidy

  • Ovplyvňujú vylučovanie iónov sodíka a draslíka obličkami.

  • Hormón aldosterón.

  • Zvyšuje spätné vstrebávanie sodíka a vody.

  • Podporuje vylučovanie iónov draslíka z tela.

  • Hormóny androgény (nepatrné množstvo)- majú vplyv na diferenciáciu pohlavia.


  • Hormóny drene nadobličiek

  1. Adrenalín

  • Rozširuje hladké svaly v stenách ciev, podporuje srdcovú činnosť.

  • Zvyšuje systolický tlak.

  • Rozširuje priedušky.

  1. Noradrenalín

  • Zužuje hladké svaly v stenách ciev, zvyšuje krvný tlak.

  • Zvyšuje systolický a diastolický tlak.

Adrenalín aj noradrenalín sa uplatňujú pri stresových reakciách organizmu, pôsobia tiež na rozklad glykogénu v pečeni a zvyšujú hladinu glukózy v krvi.

Hormóny pohlavných žliaz

  • Vaječníky (ovaria)

  1. Estrogény, napr. estradiol

  • Vplýva na vývin ženských pohlavných orgánov, tvorbu sekundárnych pohlavných znakov.

  • Ovplyvňuje proliferačnú (rastovú) fázu menštruačného cyklu.

  1. Gestagény, napr. progesterón

  • Je vylučovaný žltým telieskom.

  • Pôsobia na sliznicu maternice, ovplyvňuje sekrečnú fázu menštruačného cyklu, vytvára podmienky na uhniezdenie vajíčka v maternici.

  • V tehotenstve podporuje rozvoj mliečnej žľazy.

  • Ak nenastane oplodnenie (gravidita), žlté teliesko po niekoľkých dňoch zanikne, zastaví sa tvorba progesterónu (ktorá blokovala dozrievanie ďalších vajíčok), čo umožní dozretie ďalšieho vajíčka.

  • Ak nastane oplodnenie (gravidita) žlté teliesko naďalej produkuje progesterón, čím sa zabraňuje dozrievaniu ďalších vajíčok.

  • Hormóny placenty:

  1. Choriogonádotropín

  • Vplýva na udržiavanie žltého telieska.

  • Po 3. mesiaci gravidity žlté teliesko zaniká a a jeho funkciu preberá placenta.

  1. Estrogén

  2. Progesterón


  • Semenníky (testes)

  • Testosterón

  • Vplýva na vývin mužských pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov.

Detská žľaza (týmus)

Je tvorená 2 lalokmi, uloženými za hrudnou kosťou. Nie je typickou endokrinnou žľazou z hľadiska stavby. Produkuje hormón tymokrescín- brzdí činnosť pohlavných žliaz detí. V puberte nastáva degenerácia týmusu, zastavuje sa produkcia jej hormónu. Začína sa činnosť pohlavných žliaz, produkcia pohlavných hormónov. Týmus zohráva dôležitú úlohu z hľadiska obranyschopnosti organizmu. Je miestom dozrievania T- lymfocytov.

CHOROBY HORMONÁLNEJ SÚSTAVY

  • Struma- zväčšenie štítnej žľazy.

  • Diabetes mellitus (cukrovka)- ochorenie, pri ktorom je zvýšená hladina glukózy v krvi.

  • Hypotyreóza- nedostatok hormónov štítnej žľazy. Pri nedostatočnej produkcii jej hormónov v detstve sa oneskoruje telesný aj duševný vývoj (kretenizmus).

  • Hypertyreóza (Basedowova choroba)- zvýšená tvorba hormónov štítnej žľazy.


Použitá literatúra:

  • Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.

  • Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.