Podtitul tohto diela je Len aby sme v hanbe neostali. Občas sa podtitul uvádza s názvom: Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe neostali. Je to typ divadelnej hry satirickej frašky. Predstavil v nej typ malého mesta, prospechárstvo malomeštianstva a nižšej šlachty. Dej hry sa vzťahuje k voľbám nového učiteľa. Prototypom malomeštianstva je čižmárik, majster Tesnošil a jeho rodina. Chce sa zaradiť do vyššej spoločnosti a pretože nevie nájsť iný spôsob, poklonkuje a napodobňuje spôsoby vyššých vrstiev. Maďarčinu neovláda, len niekoľko fráz a slov. Chalupka mu zámerne vkladá do úst slová, ktoré maďarčina prevzala zo slovenčiny. Práve tým zosmiešňuje jeho nevzdelanosť. Jeho žena je klebetná, chamtivá a závistlivá a jediným jej cieľom je vydať dcéru, kt, je rozmaznaná, vzdorovitá a bezočivá. Ich sýn Janík je lenivý, typický Kocúrkovčan. Pán z Chudobíc-cirkvený inšpektor, predstavuje upadajúce zemianstvo a naviac schudobneného a obmedzeného. Hoci nevie po maďarsky, svoj rodokmeň odvodzuje od Arpádovcov a za každú cenu chce v Kocúrkove udomácniť maďarčinu. Ako kontrast postavil typ slovenského vzdelanca, učiteľa Slobodu. Dejová línia: V Kocúrkove sa schádza konvent poverených členov na voľbu nového učiteľa. Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý si má za ženu zobrať jeho dcéru Aničku. Podľa vôle pána z Chudobíc konvent vyvolí Turčana Slobodu. Keď prichádza do Kocúrkova, pani Tesnošilová sa ho hneď snaží získať pre svoju dcéru. Pán z Ch. mu prikazuje učiť deti po maďarsky, no on je uvedomelý slovák a odmieta to. zaľúbil sa do dcéry starého učiteľa. Jazyková komika komédie sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov pána z Ch. a Tesnošila. Objektom kritiky je ľudská hlúposť a obmedzenosť podaná formou anekdoty.