Predstavujem vývoj renesančnej literatúry v Francúzsku a Španielsku. Francúzska renesančná literatúra. K hlavným predstaviteľom patrí Francois Villon s jeho Veľkým a Malým Testamentom. Malý testament venoval priateľovi pri odchode z Paríža a Veľký testament je spomienkou na mladosť a študentský život na Sorbone. V próze dosiahol vrchol Francois Rabelais. Vrchol predstavuje jeho román Gargantua a Pentaqruel. Na pozadí dobrodružstiev obra a jeho syna zobrazuje najmä študentský život a súčasnú spoločnosť. Román je paródiou na vtedajšie literárne žánre-utópistický, rytiersky román. Rabelais bol polyhistorom a kritizoval vtedajšiu právnu a medicínsku prax. Čo sa týka španielskej renesačnej a humanistickej literatúry. Rozvíjala sa komédia a román. Komédie písal Lope de Vega. Najznámejší román je od Miguela Cervantesa de Saavedru. Bol to básnik aj dramatik. No najvýznamnejšia časť jeho diela v tomto období bola románistika. Bol vlastne zakladateľom moderného európskeho románu. Preslávil ho román Dômyselný rytier Don Quijote dela Mancha. Bol jedným z prvých svetových románov, vznikol ako kritika a paródia rytierskych románov. Jeho zámerom bolo zosmiešniť populárne rytierske romány. Hlavným hrdinom je starnúci rytier, ktorý pod vplyvom rytierskych románov sa pometie a vydá sa hľadať Dulcineu. Na ceste sa stretáva s mnohými prekážkami (javia sa mu ako obri s ktorými musí bojovať). Sprevádza ho sluha Sancho pancha, kt. predstavuje zdravý sedliacky rozum. Skutočným zmyslom diela je kritika stredovekého feudálneho života a obraz mravov, názorov a ľudských typov. Zobrazil konflikt medzi snom a skutočnosťou a medzi ideálom a všednosťou.