Písal prózu aj drámu. Národné uvedomenie nadobudol v Prešove aj Kežmarku na škole, kde študoval teológiu. Začínal ako básnik a podľa antických vzorov písal bájky, ódy a epigramy. Napísal vyše 30 drám , komédií a dramatických scén ->prevažujú historické hry, kt. sa delia na 3 okruhy. Najprv sú to drámy z Veľkej Moravy a Slovensko-uhorských dejín (Bitka pri Rozhanovciach). Potom sú to hry, kde čerpal námety zo Srbsko-Uhorských dejín. Ako posledný predstavuje cyklus Lžedymitriady (z ruských dejín). Jeho najznámejšia velesohra je Najdúch. Dej sa odohráva v čase volieb slúžneho, ktoré chce vyhrať Gejza Kobozy. Ten je však nevzdelaný, namyslený, ľud stále bije a voľby môže vyhrať len podplácaním. Preto si usiluje získať Ľudmilu. Je to dcéra bohatej statkárky Sajhy. Ale najmä samotnú Sajhu, ktorá tiež túži len po bohatstve. Neberie pritom ale vôbec ohľad na Ľudmiline city. Ona je však zaľúbená do Jablonkaya. Ten je príslušníkom zemianstva. S ním ujde a tajne sa zosobáši. Medzitým objaví Gejza na svojom dvore opovrhnutého najdúcha, ktorého otcom je on sám. Keďže nechce, aby sa to rozšírilo, zavrie Maňušu Rojkovičovú, matku dieťaťa. Ľud sa o tom aj tak dozvie a chce potrestať Kobozyovcov. No zasiahne kňaz a pobúrený ľud ukludní. Nakoniec víťazí dobro nad zlom. Najdúch, po tom, čo prejde mnohými rukami, sa opäť dostane k pravému otcovi. Voľby vyhrá Jablonkay a získa aj požehnanie od Ľudmiliných rodičov, pretože ziskuchtivej Sajhe zhorý dom aj všetok majetok a musí Ľudmile odpustiť. Gejza príde o úrad aj nevestu, musí sa starať aj o najdúcha a vyjde celej dedine na posmech.