V období preromantizmu mali zásluhu na rozvoji dramatickej tvorby v čase rozkladu romantizmu najmä Ján Palárik a Jonáš Záborský. V tvorbe Záborského majú prevahu historické drámy. Najznámejšou sa stala veselohra Najdúch. Myšlienkou prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu sa zaoberal Ján Palárik vo veselohrách Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Veľmi často sa stretávame so zámenou osôb. V hre Zmierenie... vyjadril myšlienky na súčasný spoločenský život, na súžitie Slovákov a Maďarov na Slovensku. Hlavná myšlienka: zmierenie sociál.rozdielnych vrstiev (ľud-zemianstvo), Slovákov a Maďarov, ale i problém povstania slovenskej uvedomelej inteligencie v spoločnosti. Zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Národné zmierenie šlachty a ľudu. Zámena postáv mala byť aj previerkou skutočnej lásky. V diele Inkognito: nadväzuje na Kocúrkovo. Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Vystupujú tu barón Kostrovický, grófka Eliza Hrabovská, grófkina spoločníčka Miluša Oriešková, Rohon(zememerač, inžinier, barónov priateľ), Pišta Husár, Capková(grófkina komorná). Má 3 dejstvá, veselohra. Hra je postavená na zámene postáv. Vyjasnenie prichádza až na koniec. Spokojnosť je na oboch stranách, všetci sú víťazi. Nikto porazený. Na obžinkovej slávnosti je prítomný aj starý barón Kostrovický, ktorý obom párom požehná.Všetko teda končí šťastne.