Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová

 

 

Funkciou zmyslových orgánov je podávať organizmu informácie o vonkajšom a vnútornom prostredí. Zmyslové bunky- receptory zaznamenávajú podnet a premieňajú ho na nervový vzruch. Receptory sú špecializované, reagujú na adekvátny podnet. Najnižšia hodnota podnetu vyvolávajúca vznik nervového vzruchu v receptorovej bunke, sa nazýva prahová hodnota. Receptor nereaguje na podprahové hodnoty, iba na prahové a nadprahové.

 

Rozdelenie receptorov podľa adekvátneho podnetu:

  1. chemoreceptory

- napr. čuchové a chuťové bunky, receptory v stenách ciev,

- adekvátnym podnetom je chemická látka,

  1. mechanoreceptory

  • napr. hmatové bunky v koži, sluchové bunky vo vnútornom uchu,

- adekvátnym podnetom je mechanické podráždenie,

  1. rádioreceptory

  • napr. zrakové bunky na sietnici oka, tepelné receptory,

  • adekvátnym podnetom sú rôzne formy žiarenia.

 

Podľa prostredia, z ktorého podnety prijímajú:

  1. exteroreceptory

  • napr. čuchové, chuťové a zrakové bunky,

  • reagujú na podnety z vonkajšieho prostredia,

  1. interoreceptory

  • receptory v stenách ciev,

  • reagujú na podnety z vnútorného prostredia organizmu,

  1. proprioreceptory

  • receptory vo svaloch, šľachách, kĺbových púzdrach vysielajúce do CNS informácie o napätí v týchto orgánoch.

 

ZRAKOVÉ ORGÁNY

Zrakové orgány vnímajú svetelné podnety (elektromagnetické vlnenie). Hlavným zrakovým orgánom je oko (oculus, ophthalmos). Oko je tvorené očnou guľou uloženou v očnici. Očná guľa má 3 vrstvy:

  • očné bielko (sclera)

  • je vonkajším väzivovým obalom,

  • vytvára pevný obal oka,

  • v prednej časti sa nachádza vyklenutá priehľadná rohovka (cornea), priestor za rohovkou vypĺňa očná komorová voda,

  • cievovka (chorioidea)

  • tvorí strednú vrstvu oka, prítomná bohatá sieť ciev s pigmentovými bunkami,

  • zabezpečuje výživu oka,

  • farebná dúhovka (iris) v strede s otvorom zrenicou (pupilla) vystupuje vpredu z cievovky,

  • za dúhovkou z cievovky vystupuje vráskovcové teleso (corpus ciliare) - sval, na ňom zavesená dozadu vyklenutá šošovka,

  • šošovka (lens crystallina) je tvorená tuhou, rôsolovitou, priezračnou a pružnou hmotou, je schopná akomodácie - zmena vyklenutia šošovky pomocou sťahu vráskovcového telesa, význam pri zaostrovaní na rôzne vzdialené predmety. Svetelné lúče prechádzajúce rohovkou, šošovkou a sklovcom (optická sústava oka) vytvárajú na sietnici prevrátený a zmenšený obraz predmetov. Skutočný obraz vzniká v kôrovej oblasti predného mozgu,

  • sietnica (retina)

  • vnútorná vrstva očnej gule,

  • je tvorená zmyslovými bunkami:

    • tyčinkami - asi 120 miliónov, pre čierno-biele videnie,

    • čapíkmi - asi 6 miliónov, pre farebné videnie, rozlišujú 3 základne farby - červenú, zelenú, modrú (ich kombináciou vznikajú ostatné farby).

Žltá škvrna - miesto výskytu najväčšieho počtu receptorov, nachádzajú sa v nej iba čapíky. Je to miesto najostrejšieho videnia.

Slepá škvrna - miesto na sietnici bez čapíkov a tyčiniek, kde vstupuje do oka zrakový nerv.

Vnútorný priestor očnej gule je vyplnený priezračnou rôsolovitou hmotou - sklovec (corpus vitreum).

 

Prídavné orgány oka:

  • 6 okohybných svalov zabezpečujúcich pohyb očnej gule,

  • mihalnice (palpebrae) - chránia oko v očnici,

  • spojovka (conjunctiva) - tenká blanka pokrývajúca vnútornú stranu mihalníc,

  • slzné žľazy (glandulae lacrimales) - na vonkajšom hornom okraji očnice. Slzy sa hromadia v slznom váčku, z ktorého vyúsťuje kanálik do nosovej dutiny. Slzy majú antibakteriálne účinky, odstraňujú nečistoty, zvlhčujú rohovku.

 

SLUCHOVÉ ORGÁNY

Sluchové orgány prijímajú zvukové vlny a premieňajú ich na mechanické vibrácie stimulujúce nervové bunky. Sluchový orgán človeka rozlišuje zvukové vlny vo frekvencii 16-20 000 Hz. Orgán sluchu - ucho (auris, otis) tvorí:

  1. vonkajšie ucho

- zachytáva a zhromažďuje zvukové vlny

  • je zložené z ušnice (elastická chrupka tvaru mušle pokrytá kožou, ušnica zachytáva zvukové vlny a vedie ich do zvukovodu) a zvukovodu (nasmerováva zvukové vlny k bubienku (membrana tympani) - tvorený tenkou väzivovou blankou, ktorá sa vlnami rozkmitáva. Bubienok sa nachádza na rozhraní medzi vonkajším a stredným uchom.

  1. stredné ucho

- vpredu je prostredníctvom Eustachovej trubice (ktorá vyrovnáva tlak na obidvoch stranách bubienka; tlak v strednom uchu sa vyrovnáva s tlakom vo vonkajšom prostredí) spojené s nosohltanon. Stredné ucho je uložené v dutine spánkovej kosti. Tvorené je 3 kĺbovo spojenými sluchovými kostičkami: kladivko (malleus), nákovka (incus), strmienok (stapes). Strmienok zapadá do otvoru vnútorného ucha, tzv. oválne okienko.

  1. vnútorné ucho

- je uložené v skalnej kosti, tvorí kostný labyrint (vyplnený tekutinou perilymfou), v ktorom sa nachádza blanitý labyrint vyplnený tekutinou endolymfou. Vnútorné ucho sa skladá z 2 častí:

  1. sluchový orgán

- začína sa predsieňou do ktorej zapadá strmienok. Za predsieňou nasleduje slimák (kochlea) s vlastným sluchovým orgánom (tzv. Cortiho orgán - s vláskovými bunkami, t.j. vlastné sluchové bunky), ktorý je súčasťou blanitého labyrintu vyplneného endolymfou.

  1. statokinetické (rovnovážne) orgány

  • na vnímanie polohy a pohybu hlavy,

  • uložené v blanitom labyrinte, tvorené 2 vačkami a 3 na seba kolmými polkruhovými kanálikmi,

  • statický orgán - na vnímanie polohy hlavy, sa nachádza vo vajcovitom a guľovitom váčku blanitého labyrintu,

  • kinetický orgán - na vnímanie polohy hlavy, uložený v 3 polkruhových kanálikoch blanitého labyrintu.

Mechanizmus prenosu zvuku:

Zvukové vlny sa prechodom cez vonkajšie ucho dostávajú k bubienku, ktorý rozkmitajú. Kmitaním bubienka sa prenášajú cez 3 sluchové kostičky na oválne okienko a postupne na tekutiny vnútorného ucha. Rozvlnením tekutín sa rozkmitá bazálna membrána Cortiho orgánu. Narážaním jeho vláskových buniek na kryciu membránu sa podráždia a aktivujú dostredivé vlákna sluchového nervu, ktorý vedie nervový vzruch do mozgovej kôry.

 

ČUCHOVÉ ORGÁNY

V hornej časti nosovej dutiny sa nachádza čuchové pole, kde sa nachádzajú čuchové receptory - čuchové bunky. Tyčinkovité bunky s vláskami na konci zúženými, vybiehajú v podobe tenkých čuchových vláken. Prechádzajú čuchovou kosťou do lebkovej dutiny a spájajú sa tu do čuchového nervu. Adekvátnym podnetom pre čuchové bunky sú chemické látky prítomné vo vdychovanom vzduchu. Čuchový analyzátor sa nachádza v mozgovej kôre.

 

CHUŤOVÉ ORGÁNY

Adekvátnym podnetom pre chuťové orgány sú chemické látky rozpustené v slinách alebo vo vode. Chuťové receptory - chuťové poháriky s chuťovými bunkami na jazyku, nachádzajúce sa v sliznici ústnej dutiny. Človek rozoznáva 4 základné čuchové vnemy - sladkosť (na hrote jazyka), slanosť (po bokoch a za hrotom jazyka), kyslosť (po stranách jazyka) a horkosť (pri koreni jazyka). Chuť má význam pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav.

 

KOŽNÉ RECEPTORY

V zamši (strednej vrstve kože) sa nachádzajú receptory reagujúce na dotyk (tlak), chlad, teplo a bolesť.

  • Receptory chladu a tepla - teplo vnímame Ruffiniho telieskami a chlad Krauseho telieskami, uložené bližšie k povrchu kože a je ich niekoľkonásobne viac ako receptorov tepla. Podnetom na vyvolanie pocitu chladu alebo tepla je teplotný rozdiel medzi teplotou tela a predmetom. Najviac receptorov na vnímanie chladu a tepla sa nachádza v koži tváre, chrbte ruky a najmenej v koži chrbta.

  • Receptory dotyku a tlaku - hmatové telieska - Meissnerove, ktoré sú uložené v koži a v sliznici orgánov dotyku (najmä v dlani, prstoch a na perách). Receptory tlaku (Vater-Paciniho telieska) uložené v podkožnom väzive. Dotykové a tlakové receptory sú dráždené deformáciou kože v mieste ich uloženia.

  • Receptory bolesti - voľné nervové zakončenia, prítomné vo všetkých tkanivách, signalizujú poruchu určitej funkcie a chránia organizmus pred poškodením. Bolesť môže byť vyvolaná chemickým, tlakovým, chladovým, iným podnetom.

 

PORUCHY ZMYSLOVÝCH ORGÁNOV

Krátkozrakosť (myopia) - človek s toutou poruchou vidí dobre nablízko, ale zle do diaľky. Obraz vzniká pred sietnicou (lúče sa zbiehajú pred sietnicou). Chyba sa koriguje šošovkami - rozptylkami.

Ďalekozrakosť (hypermetropia) - dobré videnie do diaľky a zle nablízko. Lúče sa zbiehajú za sietnicou (obraz vzniká za sietnicou). Chyba sa koriguje šošovkami - spojkami.

Astigmatizmus - porušené videnie, ide o nerovnomerné zakrivenie rohovky.

Daltonizmus - čiastočná farbosleposť, postihnutý nerozoznáva červenú a zelenú farbu.

Škúlenie - porucha okohybných svalov, oči nepozerajú rovnobežne, vzniká odchýlenie oka.

Hluchota - úplný zánik funkcie sluchového orgánu, vrodená alebo získaná.

Závrat - poruchy statokinetického orgánu vyvolávajú pocity straty rovnováhy.

 

 

Použitá literatúra:

  • Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.

  • Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.