V Tichom oceáne sa nachádza veľmi veľa ostrovčekov menčích či väčších : Aj keĎ to tak nevazerá týchto ostrovov je veľa aj tisíce. Celý tento celok s avolá Oceánia . Oceánia sa však delí na mešie celky. Melanéziu tvoria ostrovy severne a východne od Austrálie. Mikronéziu tvoria ostrovy v severozápadnej časti Tichého oceánu. Polynézia je známa sopečnými ostrovmi , ktoré tvoria oblúk medzi Havajskými ostrvmi a Novým Zélandom . V Melanézii sa nchádza jeden z najzujímavejších ostrov a to Nová Guinea. A je druhým najväčším ostrovom sveta. Nová Guinea je veľmi hornatá a často ohrozovaná zemetrasením a vulkanickou činnosťou . Veľká časť ostrova je zalesnená. Ostrov je známy teplým a velhkým podbením . Obyvatestvo tohto ostrova je tvoren povodnými obyvateľmi s čiernou afrbou pleti. Nenachádza sa tam len jeden kmeň , ale mnoho , ktorý hovoria mnohými jazykmi . Vyznačujú sa jendoduchým spôsobom života. Medzi najvyspelejší ostrov sa považuje Nový Zéland. Sú to dva ostrovy , ktoré oddeľuje Cookov prieliv. Aj tú je častá sopečná činnosť spolu so zemetrasením . Cez ostrov sa tiahnu Južne Alpy. Najvyšší vrchol krajiny je Cookova hora s výškou 3764 metrov. Nový Zeland má dostatok zrážok a sú tu dosť vodnaté rieky , na ktorých sa psotavili vodné elekrárne. Chodís em veľa turistov , ktorý vyhľadávajú rafting . V Novom Zélande žijú hlavne potomkovia Európanov . Najdeme tu však aj povodných obyvatelov a to Maori. Halvným mestom je Wellington ale najväčším Auckland. Tak ako i Austráli aj v Novom Zélande sa chovajú ovce na všestranné využitie. Veľká časť ostrov v Oceánii je ohrozovaná sopečnou činnosťou tak ako i Havajské ostrovy , ktoré patria k USA. V Oceánii sa rozpriestierajú aj koralové ostrovčeky , ktoré nedosahujú veľkú nadmorskź výšku a patria do Mikronézie. Pátrí sem aj súostrovie Mariány. Pri Mariánoch sa nachádza najhlbšia priekopa sveta v hĺbkou až 11 kilometrov. Je to Mariánska priekopa.