Voda je jeden z najpotrebnejších, ale súčasne najrozšírenejších prírodných zdrojov. Vodné zásoby Zeme sú v ustavičnom kolobehu, ktorého hlavnými stanicami sú moria a oceány, povrchové sladké vody, podpovrchové vody, rastlinstvo, atmosféra a napokon aj polárne prikrývky. Celkový objem vodných zásob na Zemi sa odhaduje na 140 miliónov kubických kilometrov. Z toho však sladkej vody je len 2.8 % a to sa ešte väčšinou nachádza v tuhom stave – v ľadovcoch a len minimálne množstvo je povrchovej vody.Je teda na nás, ako s vodou zaobchádzame. Napríklad pri tej úrovni spotreby, akú v súčasnosti majú USA – 2000 m3 na obyvateľa za rok, stačili by dostupné zásoby vody na spotrebu asi pre 10 miliárd ľudí, čo je skoro 2 násobok súčasného obyvateľstva. Tempo pokroku však vplýva aj na spotrebu vody a to aj pre krajiny, v ktorých je dnes minimálna ako v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Za posledných 20 rokov sa spotreby vody zvýšila 4 násobne a v budúcnosti to bude ešte viac. Napriek tomu nemôžeme povedať, že by svet v súčasnosti, alebo v budúcnosti trpel absolútnym nedostatkom vody. Hlavným problémom teda nie je nedostatok vody, ale to, že jej zásoby sú rozmiestnené nerovnomerne Jednou z možností ako prerozdeliť nerovnomerne rozmiestnené vodné zdroje, presunúť a koncentrovať ich na mieste možného racionálneho využitia, je budovanie veľkých vodných nádrží, ktoré sa okrem toho môžu využiť aj na výrobu elektrickej energie, či na zavlažovanie. No v poslednom čase sa ukazujú aj negatívne stránky týchto stavieb, ako napríklad zmena ekologických podmienok, či zväčšenie tlaku na zemskú os. Voda sa teda stáva surovinou, ktorá je nedocenená a to sa s ňou väčšinou plytvá. Clovek Svojím počínaním môže narušiť ekologickú rovnováhu, zmeniť prírodné podmienky, až sa napokon z pôdy začne strácať vlhkosť. Tento proces je najviac badateľný v Afrike, kde sa len za posledné polstoročie zmenilo 650 000 km2 úrodnej pôdy na púšť. Zapríčinilo to hlavne príliš intenzívne využívanie pastvín na okraji Sahary. Ľudia v tomto obdoví ničia aj tropické lesy čo veľmi ničí životné prostredie. . Likvidácia tropických lesov však neznamená stratu jedinečnej flóry a fauny, ale aj zničenie celého životného spôsobu domorodého obyvateľstva a úplnú zmenu vodohospodárskych pomerov.