Žitný ostrov leží v juho-západnej časti Slovenska, na hranici s Maďarskou republikou. Je uzavretou geografickou jednotkou, ktorej prirodzené hranice sú tvorené z juhu korytom Veľkého Dunaja, v písomnostiach spomínaného tiež ako Starý Dunaj. Zo severu je to rameno Malého Dunaja, ktorý sa v minulosti nazýval aj ako rieka Čalló a na krátkom úseku z východu ho ohraničuje rieka Váh alebo Vážsky Dunaj. Ostrov je elipsovitého tvaru, jeho dĺžka je 84 kilometrov a šírka sa pohybuje v rozmedzí 15-30 kilometrov, s celkovou rozlohou 1885 km2, približne 188 519 hektárov. Svojimi rozmermi je tento ostrov najväčším riečnym ostrovom Európy. Povrch Žitného Ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží 134 m n. m., Komárno 108 m n. m. a Dunajská Streda 118-119 m n. m. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok. Na Žitnom Ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného Ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Čalovo, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Čalova. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Čalovom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach kde sa rieky rozlievali do značnej šírky a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja. Je to veľká plocha tak úžasnej prírody. Narušenie Žitného ostrova by znamenalo zničenie dodávok pitnej vody alebo ich zníženie čo by bola katastrofa.