Ľudovít Štúr sa narodil v dedine na západnom Slovensku Zay Uhrovec v roku 1815 a zomrel v roku 1856. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pred príchodom do Bratislavy študoval v maďarskom meste Rab. Na lýceu vstúpil do spolku – Spoločnosť Česko-Slovenská tento spolok založil jeho starší brat Karol Štúr a Samo Chalupka. Tento spolok bol samovzdelávací spolok. Keď sem Ľudovít vstúpil študenti sa začali zaujímať o národné a politické otázky. V roku 1836  24.4. vychádzka na Devín- študenti si tu dávali slovanské mená. V roku 1867 maďarské úrady spolok zavreli pretože vytušili čo sa deje. Štúr sa stal zástupcom profesora Palkoviča a začal prednášať. Vo svojich prednáškach si neodpustil poukázať na ťažké postavenie Slovenského národa. Odchádza do mesta Halle kde študoval filozofiu a po návrate opäť prednášal a lýceu v rovnakom duchu ako predtým a v roku 1843 bol zosadený z profesie. Na protest proti tomu niekoľko zo študentov odchádza z lýcea do Levoče medzi študentmi boli aj Janko Kráľ a Janko Matúška (napísal Slovenskú hymnu). Keď Štúr odchádza z lýcea začína sa venovať jazykovednej činnosti. Vytvára druhú kodifikáciu – uzákoňuje spisovnú slovenčinu. 1843 Nárečie Slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Stal sa zakladateľom prvých politických novín –Slovenské národné noviny – mali prílohu Orol Tatranský. V týchto novinách boli uverejnené správy z domova a Štúr tu mal aj plno odvážnych článkov. Štúr sa ale nevenoval iba jazykovednej činnosti bol poslancom v Uhorskom sneme a bol aj literárny vedec. Literárny vedec – O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – v tomto diele hovorí že Slovania sú vo svete známi svojou ľudovou slovesnosťou a prirovnáva ich k Egypťanom ktorý sú známi svojimi pyramídami alebo ku Grékom ktorý sú známi svojimi sochami. Dielo – Slovanstvo a svet budúcnosti – v tomto diele opisuje ako videl oporu alebo záchranu v silnom Rusku. Jeho diela písal aj v Slovenčine ale aj v Češtine ako napríklad Dumky Večerní a 3 básne v ktorých spomína na svoju lásku Máriu Pospíšilovú – V spomenutí, Toužba, Rozžehnaní (rozlúčenie). Pointou je jeho vlasť, podmaňuje jeho lásku aby naňho zabudla pre neho je prioritou práca pre národ- vzdáva sa všetkých svojich slastí . Spevy a piesne – básnická zbierka. Do konca svojho života žil v Modre pod policajným dozorom ako 40 ročný zomiera nešťastnou náhodou keď sa postrelil do nohy pri poľovačke.