Slabozubce (Edentata) Slabozubce (Edentata) majú redukovaný chrup, niektoré sú bezzubé. Zuby majú degenerované bez koreňov a bez skloviny. Žijú len v Južnej a Strednej Amerike. Sú zbytkom kedysi dávno žijúcou, početne rozšírenou skupinou živočíchov. Patria sem čeľade leňochovité, mravčiarovité, pásavcovité. Leňochovité (Bradypodidae) sú na pohľad tupé, lenivé cicavce, obývajúce tropické lesy Strednej a Južnej Ameriky. Žijú na stromoch, kde sa živia lístím. Spia tak, že visia chrbtom nadol, zachytené na konári dlhými, hákovitými pazúrmi. V dlhej srsti, a to najmä v období dažďov, im rastú zelené riasy, ktoré dávajú leňochom zelenú kryciu farbu. Srsť Leňochov smeruje na končatinách od prstov k telu a na tele splýva z brušnej strany smerom na chrbát, takže naopak, ako u všetkých iných cicavcov. Ich zubom chýba sklovina a tvorí ich len riedka pórovitá zubovina. Majú obrovský žalúdok ktorý sa skladá zo štyroch dielov podobne ako u iných bylinožravých zvierat a obsahuje zvláštne prvoky a baktérie, pomocou ktorých trávia ťažko stráviťeľnú potravu.Leňoch dvojprstý (Choloeous didactylus) má na predných nohách dva prsty, Leňoch trojprstý (Bradypus tridactylus) má tri prsty. Obidva druhy majú na prstoch dlhé mohutné pazúry, ktorými sa môžu zakvačiť o konáre a pohodlne visieť. Mravčiarovité (Myrmecophagidae) sú ťažkopádne vyzerajúce bezzubé cicavce s dlhým lepkavým jazykom vyplaziteľným až do dĺžky 50cm, ktorým chytajú termity a mravce. Majú dlhú pretiahnutú bezzubú tlamu, ktorej čeľuste sa nedajú otvoriť a vedie do nich len z predu úzky trubicovitý otvor, ktorým sa vychlipuje von dlhý červovitý jazyk. Nalepujú naň termity a mravce ktoré prehĺtajú vo veľkom množstve celé, nerozžúvajú ich. Tvrdé telá hmyzu rozkladá až žalúdok, ktorého predný svalnatý oddiel je akousi obdobou žúvacieho žalúdku vtákov. Väčšina mravčiarov žije v tropických lesoch a močaristých húšťavách Strednej a Južnej Ameriky. Mravčiar veľký (Myrmecophaga jubata) meria skoro 2,5 m, ale asi polovicu dĺžky tvorí huňatý chvost. Na predných nohách má silné zakrivené pazúry, ktorými otvára tvrdé kopy, vybudované tropickými termitmi. Potravu vyhľadáva v noci, cez deň spí skrútený do klbka, prikrytý huňatým chvostom. Pásavcovité (Dasypodidae) žijú len v Amerike. Pomenovanie slabozúbce však úplne nevystihuje charakteristiku radu, pretože pásovce rozhodne nemajú málo zubov. Majú ich v čeľustiach vyše sto. Sú to pravdaže drobné zuby jednoduchej stavby. Pásavce sú pozoruhodné cicavce, majú chrbát a hlavu pokryté pancierom z kostených doštičiek, potiahnutých vrstvou rohoviny. Doštičky vznikli zo spodnej vrstvy kože, rohovitý povrch zase z pokožky. Aby sa toto brnenie mohlo dobre ohýbať, delí sa na niekoľko pásov, spojených mäkkou kožou. Pasávec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) má 9 takýchto pohyblivých pásov. Pásavce sa pred nepriateľom bránia skrútením sa do klbka.Novonarodené mláďatá majú pancier mäkký, čím sú staršie, tým mu koža panciera viac tvrdne. Majú veľa jednoduchých zubov, živia sa mravcami a iným hmyzom, niekedy žerú aj rastliny. Pri vývoji zárodkov pásavcov sa stretávame pravidelne so zaujímavým zjavom. Z jediného oplodneného vajíčka sa začne vyvíjať zárodok, ktorý sa v skorom štádiu ryhovania rozdeľuje na dva, štyri alebo až na dvanásť samostatných zárodkov , z ktorých sa potom vyvinú mláďatá rovnakého pohlavia. Všetky sú teda jednovaječné dvojčatá, štvorčatá alebo dvanástorčatá. Tento spôsob vývoja zárodku je u cicavcov úplne neobyčajný. Odborne nazývame tento spôsob vývoja polyembryoniou. Pásavec obrovský (Priodontes gigas) obýva tropické lesy Južnej Ameriky. Vrátane chvosta je až 1,5 metra dlhý. Stredné pazúry na predných nohách má značne predĺžené a tieto používa na rozhrabávanie termitích hniezd. Podkmeň: Stavovce (Vertebrata) Trieda: Cicavce (Mammalia) Podtrieda: Živorodce (Theria) Nadrad: Placentovce (Eutheria, Monodelphia) Rad: Slabozubce (Edentata) 1. čeľaď: Leňochovité (Bradypodidae) 2. čeľaď: Mravčiarovité (Myrmecophagidae) 3. čeľaď: Pásavcovité (Dasypodidae)