Stredoveká literatúra
Francúzsko: Pieseň o Rolandovi
- hrdinská
pieseň = epos v malom.
Dej sa
odohráva v 8.stor. Rytier Rolan dbojuje za franského kráľa Karola Veľkého,
bujujú so Španielmi. Roland padol do pasce, napriek tom uhrdinsky bojoval proti
presile. Nechcel privolať pomoc zatrúbením na roh, chráni svoj meč, nechce ho
vydať do rúk pohanov – symboly rytierstva. Pred smrťou myslí na vlasť, Karola
Veľkého, modlí sa. Tesne pred smrťou sa spovedá – je dokonalý kresťan, vypovedá
sa zo svojich hriechov. Cisár nakoniec zvíťazil a domov si priniesol len mŕtve
telo Rolanda. Roland = ideál
stredovekej, svetskej, feudálenj literatúry – šľachtic, oddaný kráľovi, vlasti,
Bohu = osobné obetuje spoločenskému. V diele sú použité výrazy z topiky – modlitebnej knižky,
náboženskej literatúry.
Nemecko: Pieseň o Nibelungoch
Dej sa
odohráva v 12.stor.
Kráľovič
Siegfried sa oženil s Kriemhildou a získal poklad
Nibelungov,pomocou zrady ho zabili. K.chcela pomstiť smrť muža,vydala sa za
vodcu Hunov, kráľa Atillu. K. umiera a poklad Nibelungov ukrytý
v Rýne nikto viac nenašiel.
Stredoveký
hrdina, rytier, osobné obetuje spoločenskému, vlasti, Bohu.
Synkretizmus
– kríženie literárnych druhov prípadne žánrov – pieseň o hrdinských činoch
= epos v malom – lyricko-epický žáner, svetská a nábožesnká téma
Španielsko: Pieseň o Cidovi
Epos Pieseň
o Cidovi tvoria tri spevy – Vyhnanstvo, Svadba Cidových dcér a Potupa pri
Corpese.
Dielo patrí
k najvýznamnejším hrdinským stredovekým eposom, má 3730 veršov.
Epos má
niekoľko výrazných znakov – je to značná historická vernosť príbehu a jeho
presné umiestnenie – autor musel krajinu veľmi dobre poznať. Ešte aj dnes by
bolo možné vydať sa podľa básne po Cidových stopách. Okrem toho sa Cid stal
stelesnením ľudového hrdinu – bol verný kráľovi, mal cit pre spravodlivosť,
dobrý vzťah k priateľom, zmysel pre rodinu a tiež pre vlastnosti ako napríklad
otvorenosť a skromnosť.
V básni nechýbajú ani presné detaily v popisoch bojov a zvykov.
Cid slúžil
kastílskemu kráľovi Alfonzovi VI. Po nespravodlivom obvinení, ktoré naňho
priniesol intrigán gróf Ordoňez, vypovedal kráľ Cida do vyhnanstva a ten s
hŕstkou verných odchádza z Vivaru. Manželku doňu Jimenu s dcérami doňou Elvírou
a doňou Sol zanechal v kláštore pod ochranou opáta dona Sancha. On zatiaľ
podnikal úspešné výpravy proti Maurom. Cidovi sa podarilo zvíťaziť a dobyť
Valenciu. Z koristi posielal kráľovi bohaté dary. Hrdinova sláva a bohatstvo
vzbudili závisť infantov z Corriónu, ktorí sa rozhodli požiadať kráľa o ruku
Cidových dcér. Cid na popud kráľa súhlasil so sobášom dcér s pyšnými
aristokratmi, hoci budúcim zaťom nedôveroval. Infanti sa neskôr prejavili ako zbabelci.
Chceli sa len pomstiť Cidovi, preto zbičovali a opustili jeho dcéry. Cid žiada
spravodlivosť a kráľovský súd v Tolede infantov odsúdi a vyhlási za zradcov.
Doňu Elvíru a doňu Sol požiadajú o ruku infanti z Navary a z Aragónu, a tak sa
španielski králi dostanú do príbuzenského vzťahu s hrdinom z Vivaru.
Hrdina
eposu - Cid je nielen prototypom feudálneho rytierskeho ideálu, ale aj
hrdinským bojovníkom za kresťanskú vieru. Maurovia sa ho báli a nazývali ho Cid
el Campeador – Pán rozdávajúci údery. Cid sa však aj k nepriateľom – Maurom
správal ušľachtilo, v duchu rytierskej cti. Neznižoval sa k ich týraniu,
ponižovaniu, zlému zaobchádzaniu. To svedčí o jeho morálnych vlastnostiach.
V porovnaní s inými európskymi epickými skladbami sa príbeh Cida odlišuje aj
tým, že autor nepoužíval mýtické prvky.
Rusko: Slovo o pluku Igorovom
Dej sa
dohráva v 12.stor. Ide o boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými
kmeňmi. Igor sa dostáva do zajatia. Doma žena Jaroslavna – ženský ideál –
morálka ženy: ľúbiaca + kresťanka, modlí sa, prosí o návrat, Boh splnil
poslal mu na pomoc živly – smršť, ktoré mu pomohli vrátiť sa domov. Mužský
ideál – vlastenec, stratég, hrdina, bohatier, muž bojovník. Ide
o vyzdvihnutie vlastenectva, manželskej lásky a kresťanstva.