Mojmír I. spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva vytvoril Veľkomoravskú ríšu. Franskí kňazi šírili kresťanstvo v 3 jazykoch – latinčina, hebrejčina, gréčtina = vplyv Východofranskej ríše. - Roku 862 vypravil knieža Rastislav k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. - Roku 863 prichádzajú na Veľku Moravu bratia zo Solúna Konštantín a Metod .Šírili kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku, založili 1. slovanské písmo na základe malých písmen gréckej abecedy – hlaholiku. Z toho pripravili 1. slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. - Roku 867 sa oba bratia vydali do Ríma k pápežovi Hadriánovi II. obhajovať učenie a slovanské bohoslužby. Staroslovienčina bola schválená. Metod bol vymenovaný za arcibiskupa. Konštantín krátko pred smrťou prijal sväté meno Cyril. Na základe veľkých písmen gréckej abecedy ich žiaci zostavili nové písmo cyriliku. Staroslovienska literatúra sa delí na pôvodnú a prekladovú. Pôvodná: Proglas (Predslov). Prekladová: omšová literatúra, knihy, Misál (omšová kniha, modlitebná kniha pre kňaza), Evanjeliár, Oktoich (spevník). Proglas – Predslov k svätému Evanjeliu - 1.slovanská báseň. Autor: sv. Konštantín. Hrdinom je sám autor, ktorý predstúpil pred „národ sloviensky“ šíriť kresťanstvo zrozumiteľným jazykom pomocu svätého Písma. Ide o oslavu svätého Písma. Preklad potrebný pre: vzdelaného človeka = „slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi“. „Poľudští“ = „slovo, čo um aj srdce tvoje posilní“. Urobí lepším kresťanom = „slovo, čo Boha poznávať ťa pripraví“. Zdôrazňuje potrebu vzdelávania v zrozumiteľnom rodnom jazyku, argumentuje pomocou prirovnaní z prírody: slepí, hluchí, nemôžu pochopiť prírodu, nepochopíme písmo v cudzom jazyku. Myšlienku stupňuje, keď tvrdí, že vzdelanie, poznávanie Písma človeka zjemní, obmäkčí. Ide o Konštantína ako veľkého demokrata, múdreho človeka, stredovekú báseň a oslavu Písma a použitím topiky (k zvonu medenému, chcem iba pätoro slov povedať), badáme patetický štýl (pátos, oslovenia, kumulácia, synonymá). Hovorí o všetkých ľuďoch („každá duša“).