William Shakespeare písal komédie: Veselé panie z Windsoru. Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy. A drámy: Hamlet, Othello, Kráľ Lear, Rómeo a Júlia, Macbeth. Hamlet: dej je založený na motíve vraždy a pomsty. V Dánsku zomrie šľachetný kráľ rukou svojho vlatsného brata Claudia, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Princ hamlet sa vracia zo štúdia, aby vykonal pomstu. Princ ale najskôr hľadá dôkazy, koná váhavo. Claudius proti nemu splieta intrigy. Pritom zomierajú aj nevinní. Ofélia, ktorá ľúbila Hamleta sa pomiatla a utopila. Oféliin brat vyzve hamleta na súboj, v ktorom má hamlet zomrieť otrávaným mečom. Zraní princa, ale pri záemne kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umeira. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca. Hamlet je renesančný hrdina, ktorý verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva pesimizmus a skalmanie. Naprik tomu sa nevzdáva svojich vznešených ideálov. Hamlet ľúbi svojho otca, hoci nenávidí násilie, spácha vraždu, ľúbi Oféliu, ale vzdá sa jej, rozhoduje sa medzi subjek.cit a povinnosťou, ľúbi i svoju matku, upodozrieva ju z podielu na vražde, nemá dôkaz, je to zozorvaná bytosť plná protichodných pocitov, Claudia nenávidí, pohŕda ním, svoju vlasť prirovnáva k väzeniu, vlasť plná bezprávia, neslobody, pýchy, krivdy, ... veľmi charakteristický je ejho vnútorný monológ o zmysle života (Byť, či nebyť?) – odhaľuje jeho názory, myšlienky, je plný pochubností o existencií druhého sveta = transcendentálny svet – renesančný prvok. Claudius kráľovi závidí, túži po moci, chce byť absolutistickým vládcom, ovládnuť krajinu i spoločnosť, cení si len svoj život, ostatné ho nezaujímajú. Hmalet + Ofélia +matka a otec predstavujú renesančné vlastnosti, city, dobro. Claudius spolu s intrigíánmi Polóniom (komorník, Oféliin otec) a Laertes (Oféliin brat) – nie sú ideálny kresťania, pochubujú o druhom svete, túžia po moci, absolutizme, tyranie, sú amorálni, predstavujú zlo. Rómeo a Júlia: vo Verone dochádza k potýčkam medzi dvoma znepriatelenými rodmi – Montekovcami a Kapuletovcami. Montekov syn Rómeo sa na plese u Kapuletovcov stretáva s ich jedinou dcérou Júliou a zaľúbi sa do nej. Júlia jeho lásku opätuje a milencov s pomocou Júliinej dojky tajne zosobáši františkánsky mních brat Vavrinec. Onedlho sa Rómeo snaží zabrániť súboju Júliinho bratranca Tybalta so svojím priateľom Merkuciom. Nepodarí sa mu to a v spore vyprovokovanom Kapuletovcami je Merkucio ťažko zranený a umiera. Rómeo pomstí priateľovu smrť a v súboji Tybalta zabije. Veronský vojvodca ho navždy vypovedá z mesta. Po nočnom stretnutí s Júliou odchádza do Mantovy. Rodičia nútia Júliu vydať sa za grófa Parisa. Brat Vavrinec nachádza riešenie. Júlia sa naoko podvolí prianiu rodičov, k sobášu však nedôjde, lebo vypije uspávací nápoj, ktorý jej spôsobí domnelú smrť. Po precitnutí ju majú z hrobky uniesť do Mantovy. Rómeo sa o tomto pláne však včas nedozvie, naopak, sluha Baltazar mu oznamuje, že Júlia je mŕtva. Zúfalý Rómeo sa vracia do Verony, pri hrobke zabije trúchliaceho Parisa, nad telom spiacej – domnelo mŕtvej Júlie užije prudký jed a umiera. Po precitnutí júlie jej brat Vavrinec nedokáže zabrániť samovražde pri Rómeovej mŕtvole. Nad mŕtvymi telami milencov Vavrinec vysvetľuje ich rodičom súhru okolností, ktoré viedli k ich tragickému skonu. Pri ich hrobe obidvaja otcovia uzatvoria „chmúrny mier“. Othello: v tragédii víťazí podlosť a intrigy nad čistým ľudským citom. Čierny vojvodca benátskeho vojska Othello v žiarlivosti podľahne intrigám karieristu Jagaa zavraždí svoju nevinnú bielu manželku Desdemonu. Keď zistí, že sa dal oklamať, spácha samovraždu. Macbeth: ctižiadostivý vojvodca Macbeth s pomocou lady Macbeth zavraždí šťastného kráľa Duncana, zmocní sa trónu a stáva sa z neho krutý tyran a vrah. Prenasledujú ho vidiny, lebo lady Macbeth sa pomiatne a zomiera. Presvedčí sa o nezmyselnosti svojho činu, ale neskoro. Synovia zavraždeného kráľa sa mu pomstia a zabijuú ho. Spravodlivým škótskym kráľom sa stáva syn zavraždeného kráľa Duncana. Víťazí pravda nad ľudskou podlosťou.