Vplyvom politického diania Veľkej francúzskej revolúcie a buržoáznej revolúcie nastávajú zmeny v umení i literárnej tvorbe. Došlo až k úplnému rozpadu feudalizmu. Nastupuje kapitalizmus. Bojovalo sa pod heslom Sloboda, rovnosť, bratstvo! Nastupujú i nové filozofické smery: Idealizmus – prvotné je niečo nehmotné, myšlienka, duch, vedomie. Iracionalizmus – názor, že nie len rozum ale aj cit je dôležitý. K pravde sa dostaneme aj na základe intuície, tušenia – Herder, Hegel. Sentimentalizmus – opiera sa o city, citové zážitky. V revolúciách dochádza k ničeniu strojov, stroj je dôležitý ako človek. Preto pociťujú potrebu dôležitosti jednotlivca, to sa prejavuje v literatúre:. Individualizmus – potreba jednotlivca, individua. Subjektivizmus – autor sa stotožňuje so svojím hrdinom, zdôrazňuje svoj subjekt, seba = autoštylizácia- vytvorenie nového hrdinu, ktorý v zápase o ideál umiera. Titanizmus – hrdina býva často veľkou osobnosťou, do boja ide sám, pomáha ľudstvu – koná nadľudský čin = velikášsky čin, často umiera. Historizmus – námety hľadajú autori v minulosti (Victor Hugo – jeho Chrám Matky Božej v Paríži sa odohráva v 15.storočí). Harmónia kontrastov – rozpor medzi snom a skutočnosťou, dobrom a zlom... Dialektika – týka sa harmónie kontrastov. Ide o zobrazovanie hrdinov, ktorí sú cigáni, žobráci, najdúsi. Žijú na okraji spoločnosti. Synkretizmus žánrov = kríženie lyriky a epiky, ale aj žánrov (epické – poviedka, novela, román; lyrika – básne, balada, básnická poviedka; dráma – často veršovaná tragédia). Jazyk – hovorová reč. Ľudové zvraty sa krížia so silne expresívnymi výrazmi, používanie symbolov.