Podnebie : - prechod medzi západoeur. oceánskym a východoeur. kontinentálnym - prevláda západné alebo severozápadné prúdenie Zo západu vplýva oceánsky vzduch (vlaha, zmierňovanie teplôt, hlavne Z.Slovensko), na východe je kontinentálny vzduch – sucho, v lete teplo, v zime mrazy – Vých. Slovensko . Zmena popri podnebí s nadmorskou výškou nie s geografickou šírkou. Počasie : premenlivosť v dôsledku polárneho frontu (1.MO) – časté zmeny, výkyvy počasia - intenzívna cyklonálna činnosť (dážď, sneh) hlavne jún a február - anticyklonálna činnosť (jasnosť, slnečno) – babie leto – jeseň - stacionárne anticyklóny a cyklóny – Islandská tlaková níž (daždivé, snehové počasia) - Azorská tlaková níž (pekné, jasné počasie) Zmena s nadmorskou výškou : Teplotný gradient – na každých 100 m teplota klesá 0,3 až 0,7 stupňov C Teplotné inverzie – teplotný zvrat – priniesol najnižšie maximálne teploty na Slovensku vo Zvolenskej kotline – -41 stupňov C (Vígľaš – Pstruša) Najteplejšie oblasti a teploty : nížiny (Štúrova), najteplejší mesiac – júl, max. Hurbanovo 40,3 stupňov C Najchladnejšie oblasti a teploty : vrcholky hôr (Lomnicky Štít), najchladnejší mesiac – január Mrazové dni : od 90 do 160, (keď teplota klesne pod bod mrazu) - najmenej Bratislava, najviac Lomnický Štít Letné dni : teplota neklesne pod 25 stupňov C, najviac v nížinách, nad 1000 m sa obyčajne nevyskytuje Zrážky : pribúda s nadmorskou výškou, zároveň západné svahy majú viac zrážok min. Pod. nížina + Východosl. .nížina (do 550 mm ) max. Tatry (cca 2100mm) V celoročnom priemere najviac zrážok v lete (júl, august – letné búrky, lejaky) Podnebné oblasti SR : 3 základné – dôležité pre poľnohospodárstvo 1. Teplá : najteplejšie, najviac slnečného svitu, najviac letných dní, pestujú sa najnáročnejšie plodiny, málo zrážok - siaha do 400 m n. v. - priemerná teplota 8 – 10 stupňov C, priemerné zrážky 500 – 600 mm, nížiny na juhu Slovenska 2. Mierne teplá : menej náročné plodiny – siaha do 800 m n.v. - Vrchoviny, nižšie pohoria, priemerná teplota 8 stupňov C, - priemerné zrážky 600 – 800 mm 3. Chladná : najviac zrážok, lesy – siaha nad 800 m n.v. - Priemerné zrážky 800 mm a viac, značné plochy pokrýva les, príp. využitie ako lúky a pasienky, - nad hornou hranicou lesa – najchladnejšie b) Vodstvo SR Cez SR prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Čierne more odvádza 96% – Dunaj Baltské more – 4% - Dunajec Rieky : Dunaj :začína v Nemecku v Čiernom lese, pokračuje cez Rakúsko, SR, Maďarsko, Srbsko, hranice Bulharska a Rumunska ústí do Čierneho mora - na území SR 172 km - získava vodu z Alp – vysokohorský (max. v júni a máji – topí sa sneh) - prítoky : Váh, Dudváh, Čierna voda, Morava (význam dopravy – riečny systém Rýn-Mohan-Dunaj) Morava : vlieva sa do Dunaja pod Devínom (hrad pri Bratislave), tvorí prirodzenú hranicu medzi ČR a SR - Malina, Rudava, Myjava Váh : najdlhšia rieka v SR – 400 km - sútok Bieleho Váhu (pod Kriváňom) a Čierneho Váhu (pod Kráľovou Hoľou) – zdrojnice - prítoky : Orava, Kysuca, Vlára, Turiec a Nitra - využitie : hydroelektrárne, vod. nádrže , ťažba nerast. surovín (štrku) Nitra : s prítokom Žitava, pramení v Malej Fatre Hron : pramení pod Kráľovou Hoľou, má úzke pohoriami zovreté povodie s perovitou riečnou sieťou - prítoky : Slatina a Sikenica Ipeľ : na juhu prítoky : Krtíš a Krupina Tisa : na úseku 7 km preteká na našom území, rieky ktoré odvodňujú vých. a stredné Slovensko sa do nej vlievajú až v Maďarsku - prítoky : Slaná, Turiec, Muráň, Hornád, Bodrog Hornád : prítoky : Hnilec a Torysa Bodrog : vzniká sútokom Ondavy a Latorice s jej prítokmi – Laborec, Cirocha, Uh - vejárovité povodie, časté povodne Rieky podľa režimu : 1. Vysokohorský typ : Dunaj – max. prítoky začiatkom leta 2. Stredohorský typ : Váh, Hron – max. prítoky na jar 3. Vrchovinno-nížinný typ : Ipeľ, Nitra – max. prítoky na jar Jazerá : 200 v Tatrách, ľadovcového pôvodu (Popradské pleso, Štrbské pleso) Nízke Tatry – Vrbické Pleso Na vých. Slovensku – Morské oko, Izra – jazerá, ktoré vznikli zosuvom (sop. pôvod) Umelé vodné nádrže : Počúvadlo, zásobárne vody pri ťažbe NS v Štiavnických a Kremnických vrchoch – tajchy – v súč. využitie na rekreáciu Štrkoviská : Senecké jazerá, Richňavská, - po vyťažení NS – štrku Priehrady : Šírava, Liptovská Mara – zásobárne vody, rekreačná funkcia Podzemné vody : rozmiestnené nerovnomerne, závisí od geol.podložia a zdrojov doplňovania (termálne nad 25 stupňov C, minerálne obsah solí viac ako 1 g/l) Minerálne – Lipovce, 25st.C – termálne pramene – Sigord (pri Prešove), Bešeňová, Trenč. Teplice, Piešťany stolové podmienili vznik kúpeľov Santovka Cígeľka Korytnica - najväčšie zásoby podz. vody - juh Slovenska Žitný ostrov (riečne sedimenty) c) Flóra a fauna v SR Vo flóre a faune sa na Slovensku nachádzajú GLACIÁLNE RELIKTY – pozostatky doby ľadovej (rastlinstvo: limba, vŕba laponská – Škandinávia, aj u nás – breza nízka, živočíšstvo : svišť, kamzík, tetrov). Človek zmenil zalesnené územia na poľnohospodárske územia. - prejavuje sa tu vertikálna zonálnosť. Vegetačné stupne na Slovensku 1. Dubové pásmo + porasty hrabu a rôzne kroviny - agát - na Záhorí – viate piesky, borovice - veľká časť premenená na ornú pôdu 2. Bukový stupeň : (bučiny) : 550 – 1100 m n. m. + rôzne kroviny - buk, jedľa- z veľkej časti je umelo vysadená 3. Smrekový stupeň : do 1600 m n.m. + rôzne kroviny - smrek, + kroviny : čučoriedky, brusnice, maliny 4. Kosodrevinový stupeň : nad 1800 m n.m. - borovice, jarabina - pasienky – chudobné, ohrozené eróziou, spásaním rastl. porastu – zvieratami 5. Alpínske lúky : trávy, byliny, čučoriedky, brusnice, Plesnivec Alpínsky 6. Podsnežné pásmo : lišajníky, machy Špeciálny skupina : lužné lesy (zaplavujú sa – Gabčíkovo) - vŕby, topole, jelše, dub, brest - vysoká zver – diviaky, medvede, vlci – oblasť listn. a ihl. lesov, kamzíky – endemit vysokohor. oblastí + svišť - zajace, kurovité vtáctvo – najnižšia výška, stepné živočíchy - rôzne druhy rýb, ropuchy, skokany, salamandre, mloky - Národné parky – v súčasnosti 9 : - TANAP, - NAPANT - PIENAP, - POLONINY - VEĽKÁ FATRA - MALÁ FATRA - SLOVENSKÝ RAJ - SLOVENSKÝ KRAS - MURÁNSKA PLANINA