Kultúrne regióny

Všeobecné vedomostiV 11. storočí začalo formovanie zoskupení – hradské španstvá, župy, stolice a toto členenie pretrvalo až do r. 1922. Postupne sa členenie pretransformovalo do dnešnej podoby a do po-vedomia sa dostali oblasti pod názvom REGIÓNY. Povedomie ľudí žijúcich v regiónoch je silné, obzvlášť na Orave, Liptove, Turci, ktoré sú zároveň ako oblasť geograficky uzavreté. Pomenovanie KULTÚRNY REGIÓN je relatívny pojem. Slovensko môžeme deliť podľa rôznych meradiel, napr. podľa nárečia, stavieb, krojov, zvykov, náboženstva a pod. Z etnogra- fického hľadiska Slovensko rozdeľujeme na západné, stredné, východné. Rozdelenie podľa vierovyznania: Grékokatolícke, najviac na východe, časť Šariša, Zemplína, Prešov, Michalovce, Vranov/Topľou Evanjelické – Turiec východ Liptova, Rožňava, Gemer, dolná Orava, Malohont, časť Novo- hradu Rímskokatolícke – Šaštín, Záhorie, Horná Nitra, Bánovce nad Bebravou, Ružomberok, dolný Liptov, sever a stred Oravy, Spiš, Levoča, Trnava, Nitra, stredný Tekov Kysuce, Bratislava, banská Bystrica, Košice Pravoslávne – Ladomírová pri Svidníku Reformované – Kalvíni, – sú viazaný s Maďarmi, okolie Komárna, Trebišova Židovské - komunity – 10 mužov - najväčšia v Bratislave Rozdelenie podľa Regiónov: Záhorie – od Bratislavy smerom na západ Malokarpatský región – Malokarpatská vínna cesta ( od Bratislavy - Pezinok, Modra, Čataj, Smolenice ..) Podunajský región – Žitný ostrov, Komárno (Kolové mlyny, kukurica, tabak, maď. kultúra) Trnavská oblasť – výtvarné umenie, výšivky, barokové vplyvy na výšivky Myjavská oblasť Nitra – Horná Nitra, Nitrianska oblasť Trenčín – Kysuce – doliny Bošácka, Maríkovská, Žilina Turiec – Martin a jeho okolie Stredoslovenská banícka oblasť – Ľubietová, banská Bystrica, Banské Belá Pohronie – Podpoľanie, Detva, Hriňová, Očová, okraj Zvolena Tekov - od Levíc po Kremnicu Hont – Pukanec, Banská Štiavnica Novohrad Spiš Šariš Abovsko-turnianska oblasť Severný a južný Zemplín Rozdiely medzi oblasťami: Rôzna bonita pôdy: úrodná pôda: Južné Slovensko -od Záhoria po Novohrad, východné Slovensko oblasť Gemera lesy, pasienky, nerastné bohatstvo – na severe Slovenska Rôzne remeslá a zamestnania Drotári – Kysuce, Spiš- z baní v Sliezku si prinášali drôt a robili okrem drôtovania hrncov aj umelecké výrobky Šafraníci a olejkári – Turiec, dostali sa do Poľska a Ruska Murári – Liptov, vystavali Budapešť a Viedeň Pláteníci - Horná Orava, Oravská Slanica, Spš, Šariš Priekupníci plátna – Košice, chodili na Balkán a až do sev. Afriky Brdári a Voštinári – Gemer, Budikovany – robili časti krosien Varechári – Myjavské kopanice Sušenie ovocia – Horná Nitra, aj ho predávali a skupovali na výrobu Pálenie dreva – satelity banských miest: Donovaly, Špania dolina Baníctvo – ťažba a pálenie dreveného uhlia, banícke čipky Furmanstvo – preprava, doprava Pltníctvo Súkenníci – na severe z ovčej vlny, tkaná vlna, valkovaná, na juhu plátno z ľanu - jemnejšie Kožušníci – na severe, kapce, kožušiny, v Turci zdobili kožušiny výšivkou Čižmári – na juhu čižmy, krpce- súvia s výrobou kože Garbiari Výšivkári Veľkostatky, majere – Nitra, Trnava, Levice – sem prichádzali na sezónne práce tz, Bíreši zo Severu. Veľkostatky boli v rukách Nemcov a Židov Staviteľstvo – hlinená architektúra na juhu – trstina používaná na strechu Šindeľ a drevo – na severe, Šariš, Zemplín, Spiš – slama na strechy Typické v stravovaní: Hornatá kultúra - bryndzové halušky Turiec - repa Orava – pálené – dávalo sa aj za prácu Bošáca – slivovica Malokarpatská oblasť – viechy Juh Slovenska – víno Topoľčany, Horná Nitra, okolie Žiliny – medovina Bryndziareň – založil Ján Vagač na Detve, druhá je vo Zvolenskej Slatine, tretia-r. Valovcov Liptov, Považie, Spiš, v 18. st. sa začala vyvážať, 1850 r. Makovických – Ružomberok. 19.12.1896 dostáva najvyššie uznanie od cisára Fr. Jozefa Geletky – slúžili na uloženie bryndze Šnajka – zle roztierateľná bryndza Zimná bryndza – jej základom je sudová, do ktorej sa pridáva kravský syr Teodor Wallo – vynašiel spôsob spracovania bryndze. Zreje v kadiach, zbavuje sa srvátky a po odsatí sa melie Typické pre Slovensko: FUJARA, Valašská kultúra Kolonizácia -zakladanie miest Nemcami, Norimberské a Magneburské právo -na tomto prin- cípe sa začalo so zakladaním miest: SPIŠ, Banská Štiavnica, Kremnica, Bratislava a okolie, Nižná a Vyšná Boca, Partizánska Ľupča. V 14. storočí Nemci udržiavali systém, že najstatarší syn dedil majetok a tí ostatní si museli hľadať prácu inde a tak nielen Nemci, ale aj iné národ-nosti sa tohoto držali. 16. storočie – prenasledovanie Habánov kresťanmi, kvôli ich spôsobu viery, prišli až na Spiš. Stopy po ich remeslách a práce sú hlavne na západnom Slovensku – HABÁNSKA keramická kultúra, habánske dvory napr: Moravský sv. Ján, Leváre, výroba keramiky v Holíči. Na ich tradíciu nadväzuje Modranská keramika. V Ľubietovej sú pozostatky džbánkárskej výroby. Modra – Ignác Bismaier – múzeum, sošky, Ferdiš Kostka- Stupava - figurálna tvorba 18. storočie - HUNCOKARI –lesní ľudia, mali špecifickú kultúru. Benešovými dekrétmi za-nikli. Pamiatka na nich je na Zochovej chate – cintorín s krížmi, rod. Kernovcov, malá komu-nita je v Čermanoch pri Nitre. Nemci boli v Rusovciach, Dunajskej Lužnej, Bratislave, ktorá bola 3-jazyčná( maďarčina, nemčina, slovenčina). 16.-17. storočie - vrcholí Valašská kolonizácia. V 18.-19. storočí prišli cez Ukrajinu a Poľ-sko do vyššie položených horských oblastí obyvatelia z Balkánu – Rumuni. Názvy dodnes za užívané, pochádzajú od nich. Boli to pastieri. Bryndza – je po rumunsky syr, Strunka – po rumunsky predsieň pred košiarom V oblasti Čierne a Skalité sa usadili Gorali Kopaničiarska kolonizácia – oblasť Myjavy, Stará Turá, Lubina, oblasť Terchovej, Podpolianske Lazy, Kokava nad Rimavicou, Valaská Belá. Vzdialené sídla na kopaniciach sa volali Salaše. Chorvátska kolonizácia – bola podmienená pádom Turkov, Šlo zrejme o presun obyvateľstva. Sú osídlení pri maďarských hraniciach, na západnom Slovensku napr. Stupava –Mást, časť Skalice, Jarovce, Čuňovo, Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves – tu majú cen- trum kultúrneho zväzu, folklórne aktivity, knižnicu Bulhari-vedeli veľa o pestovaní zeleniny, paprika, paradajky, vytvorili záhrady, majú 2 zväzy Rómovia: za Márie Terézie bola snaha ich pretvoriť na sedliakov. Boli kováči. Olašskí cigáni Boli kočovníci, mali vajdu, pašovali kone, Rumungri – maďarskí a rumunskí rómovia (India) Korytári – skupiny vyrábajúce korytá – BAJÁŠI – korene majú v Rumunsku. V mestskom Prostredí sú hudobníci: primáši Jožko Piťo, Panna Czinka Drevené artikulárne kostoly – evanjelické, vystavané na základe tol. Patentu Jozefa II. zachovalo sa ich 5: Istebné, Leštiny(na Orave), Hronsek (škandinávna arch., ženil sa tu Sládkovič ),Paludza, ktorá bola prenesená do Svätého kríža a Kežmarok. Katolícke - Tvrdošín, Zemplín Drevené kostoly Bordužal, Brežany, Dobroslava, Frička, Hervatov, Hrabová Roztoka, Hraničné, Hunkovce, Inovce, Jedlinka, Kalná Roztoka, Korejovce, Kožany, Kožuchovce, Krajné Čierno, Krivé, Ladomírová, Levkov - Venécia, Matysová, Mikulášová, Miroľa, Nižný Komárnik, Nová Polianka, Nová Sedlica, Potoky, Príkra, Ruská Bystrá, Ruský potok, Šemetkovce, Topoľa, Tročany, Uličské Krivé 5. Ľudová architektúra – rezervácie – chránené obce, kde žijú ľudia: Vlkolínec – pri Ružomberku Holókó ( Havrania skala) – v Maďarsku Podbieľ (Bobrova rana)-ponúkajú turistom na prenájom, Čičmany – maľované domy 2 ako múzeum Veľké Leváre – habánska architektúra a keramika Plavecký Peter – rezervácia ľudovej architektúry, barokové štíty Stará Hora – Sebechleby: vinohradnícke chyžky Brhlovce – skalné obydlia Špania dolina – Čipkov Osturňa, Ždiar na Spiši 4. Skanzemy – slovo škandinávskeho pôvodu, prvé vzniklo v Stockholme Jahodnícke Háje – Martin – obydlia slovenskej dediny- Liptov, Kysuce, Turiec, Orava Nová Bystrica -Kysuce – Vychylovka- skanzem s lesnou železnicou Zuberec – Orava – majú tam aktivity, robia zimné vstupy vždy v stredu, vysvietené domy, prechádzka s lampášmi Pribilina – Liptov – v skanzeme je aj umiestnená škola a funkčný kostol Stará Ľubovňa – hrad Bardejovské kúpele – sever Šariša Svidník – architektúra Rusínov a Ukrajincov Humenné Banská Štiavnica – baňa, Banské múzeum v prírode v Štiavnických Baniach Nitra – zariadenia potravinárskeho priemyslu: pálenica, pekáreň, olejáreň, voštináreň, mlieká- Reň, škola Havránok – keltské sídla nad Liptovskou Marou Vlkolínec – je na zozname UNESCO, súčasť Ružomberka, 42 domov Stará Ľubovňa – vlastivedné múzeum v prírode, staviteľstvo 8. Hlavné múzeá Centrálnou inštitúciou je SNM. Etnografické zbierky sú zamerané na ľudové výtvarné umenie, ľudové textílie, kameninové výrobky, habánsku fajansu, pastierske predmety, dokumenty spôsobu života mestských spoločenstiev. Hudobné múzeum SNM má cennú kolekciu slovenských ľudových nástrojov a nástrojov iných mimoeurópskych kultúr. Obe múzeá sú na bratislavskom hrade. K nim patrí aj Múzeum židovskej kultúry – je na Židovskej ul. v Žigraiovej kúrii v Bratislave. Na Žiškovej ul. je Múzeum kultúry karpatských nemcov. Táto expozícia patrí taktiež do SNM. Druhou inštitúciou je Mestské múzeum. V starej radnici a Primacionálnom paláci sú expozí-cie dejín, spôsobu bývania, rôzne výstavy. Sem patrí: vinohradnícke múzeum na Radničnej Vajnorský dom vo Vajnoroch, Krajanské múzeum na Štefánikovej, hrad Devín. Antická Gerulata v Rusovciach Múzeá na Slovensku: Múzeum Zemplína - :Skanzem v mestskom parku v Michalovciach Múzeum rybárstva . Trebišov Galéria Miliho – Svidník ., zbierka ikon Šarišské múzeum, Vlastivedné múzeum – Prešov Bardejovské múzeum – Bardejov Technické a letecké múzeum – Košice Spišské múzeum – na námestí v Levoči Múzeum venovaný liečiteľstvu – Červený Kláštor Spišský hrad Jánošíkovo múzeum – Liptovský Mikuláš Múzeum banských činností – Kráľova lehota Múzeum keltských sídiel - Havránok - Liptov Múzeum Jána Hálu – Štrba, maľoval Važec Etnografické múzeum – na námestí v Brezne Galéria Márie Medveckej – Tvrdošín Múzeum Karola Plicku - Blatnica Národopisné múzeum, Etnografické, Matičné múzeum, Múzeum národného domu – Martin Múzeum slovenskej dediny, Múzeum Martina Benku- Martin Múzeum zemianskej dediny a J. Záborského – Záborie Múzeum Mošovských remesiel – Révayho kaplnka v Mošovciach Novohradské múzeum – hračky, bábky – Divín Novohradské vlastivedné múzeum – Lučenec Banské múzeum v prírode – Štiavnické Bane Slovenské banské múzeum – Banská Štiavnica Múzeum protitureckých bojov na Slovensku - Nový zámok, Banská Štiavnica Poľovnícka expozícia vo sv. Antone Múzeum dolného Hontu – Šahy Ponitrianske múzeum v Nitre, Požitavské v Nových Zámkoch, Hornonitrianske v Prievidzi - vlastivedné zameranie Múzeum v Hlohovci, Tríbečské v Topoľčanoch – chmeliarstvo, sladovníctvo, pivovarníctvo Múzeum technickej výroby -parné stroje, lietadlá, voštinárstvo, olejkárstvo, mliekareň - Areál agrokomplexu NITRA Karpatské múzeum – Pezinok Múzeum insitného umenia – Starý mlyn Múzeum Ignáca Bizmayera, Ľ. Štúra – Modra Včelársky skanzem – múzeum – Kráľová pri Senci Vlastivedné múzeum – Galanta Dom ľudového umenia - Matuškovo Dom ľudového bývania – Vajnory Mestské múzeum – Šamorín Majerské múzeum – Dunajský Klátov Žitnoostrovské múzeum – Dunajská Streda Podunajské múzeum - Komárno Regionálne múzeum v mlyne - Malacky Múzeum obchodu - Klobušice Múzeum drotárstva – Žilina – Budatínsky zámok Trenčianske múzeum na hrade Kysucké múzeum - Nové mesto nad Váhom Múzeum republiky rád – Myjava Sklárske múzeum – Lednické Rovne Vlastivedné múzeum – kaštieľ v Orlovom Múzeum v Humennom – Rómska kultúra Múzeum v Humennom – Rómska kultúra Stredoslovenské múzeum – Banská Bystrica Lesnícke a drevárske múzeum – Zvolen Expozícii výtvarného umenia – Zvolenský zámok Horehronské múzeum v Brezne Podpolianske múzeum v Detve Múzeum v Očovej Súkromné múzeum Jána Kapustníka v Ponikách Múzeum Slovenského národného povstania, Múzeum pôšt – Banská Bystrica Múzeum na Bojnickom zámku – historické zbierky a dobový nábytok Pohronské múzeum – Nová Baňa –baníctvo, sklárstvo, tech. Pamiatky Múzeum mincí a medailí – Kremnica Mestské múzeum – Zlaté Moravce - vlastivedné Múzeum chovu koní – Topoľčianky Múzeum dobového interiéru – kaštieľ Topoľčanky Západoslovenské múzeum – Trnava, zbierka keramiky Š.C.Paráka Záhorácke múzeum – Skalica Múzeum keramiky – Holíč, F. Kostku – Stupava Múzeum M. Tillnera – Malacky – národopisné 9. Pamätníky a pamiatky: Dukla – vojenský cintorín Potočné mlyny –na Šariši Bohunický mlyn Kolové, vodné mlyny – Jelka, Tomašikovo, Jahodná, Dunajský Klátov Rajecká Lesná – najväčší slovenský vyrezávaný betlehem Uhrovec – rodný dom Štúra, Dubčeka Rozhľadňa A. Kmeťa na Sitne Veža Vatrovka v Krupine Protiturecká pevnosť Bzovík Pamätná izba Pavla Tonkoviča – zberateľ ľudových piesní Rodný dom J. G. Tajovského – Tajov Zbierka zvoncov – Mikuláš Gigac – Šumiac Lodný mlyn – Radvaň nad Dunajom Národopisné domy – Koliňany, Ladice, Žirany Rodný dom A. Kmeťa – Bzenica Pamätná izba Jána Kollára v Mošovciach Hrady Spišský hrad – Spiš Krásna Hôrka – Gemer Likavka, Liptov, Liptovský Hrádok – Liptov Divín, Modrý Kameň, Fiľakovo – Novohradská oblasť Plavecký hrad, Pajštún, Čachtice, Červený kameň – Záhorie, Myjava Bratislavský hrad, Devín Červený Kameň – malé Karpaty Beckov, Tematín, Hričov, Lietava, Strečno, Považský hrad, Trenčiansky hrad - Považie Čičava - Zemplín Čabrad – obec Litava – Hont Pustý hrad, Vígľaš, Slovenská Ľupča – Podpoľanie Nitra Šariš Šášov – Tekov Zámky a kaštiele Betliar – Gemer Zvolenský zámok Oravský Zámok Sv. Anton – pri Banskej Štiavnici rod. Koburgovcov Smolenický zámok Orlové Rusovce Bojnický Topoľčianky – letné sídlo Habsburgovcov