DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA » anšlus Rakúska – „Fall Otto“ - Rakúsko bolo prvým štátom, ktorý bol pričlenení k Nemecku pri vytváraní Veľkonemeckej ríše - najprv bolo v sfére vplyvu Mussoliniho Talianska, ale v druhej polovici 30-tych rokov dal Mussolini Hitlerovi najavo, že uznáva Rakúsko ako nemeckú sféru vplyvu - Hitler nechcel Rakúsko obsadiť vojensky, pretože si nebol istý Mussoliniho postojom a nemal zabezpečené hranice s Francúzskom → vyvíjal na rakúskeho kancelára Kurta Schuschnigga nátlak, aby sa vzdal nezávislosti Rakúska - v prvom rade žiadal › voľné pôsobenie pre rakúskych nacistov › vymenovanie Arthura Seyss-Inquarta za ministra vnútra a bezpečnosti › prispôsobenie sa rakúskej zahraničnej a hospodárskej politiky Nemecku – de facto úplne podrobenie sa Nemecku - Schuschnigg diktát vo februári 1938 prijal, ale rozhodol sa vypísať plesbiscit o budúcnosti krajiny → plány o plesbiscite stroskotali; Hitler ho donútil kapitulovať a 12. marca 1938 vojensky obsadil Rakúsko (akcia „Otto“) - za ovácií obyvateľstva vyhlásil Hitler Rakúsko za nemeckú provinciu Ostmark » poľská otázka – „Fall Weiss“ - rozbitie ČSR (Protektorát Čechy a Morava + samostatný Slovenský štát) primälo západné mocnosti k podniknutiu razantnejších krokov - VB začala rokovať o kolektívnych garanciách s Poľskom a ZSSR v prípade nemeckého útoku - N.Chamberlaine 31. marca vyhlásil, že v prípade napadnutia Poľska Nemeckom poporí VB Poľsko → k tomuto vyhláseniu sa pripojilo aj Francúzsko - Hitler sa chcel vyhnúť vojne na dvoch frontoch a prikázal urýchliť prípravu na útok proti Poľsku („Fall Weiss“) a začal sondovať možnosti na spojenectvo so Stalinom » Pakt Molotov-Ribbentrop/Hitler-Stalin - v roku 1926 podpísali Nemecko a ZSSR Zmluvu o neutralite - v ZSSR v 30-tych rokoch bola snaha o zorganizovanie systému kolektívnej bezpečnosti (ochrana európskych národov pred Hitlerom) pod vedením ľudového komisára pre zahraničie Litvinova, ale západné mocnosti nemali záujem o vojenskú dohodu s komunistami - Stalin prešiel na novú stratégiu; chcel zničiť všetkých „imperialistov“(nekomunistické krajiny vrátane fašistických) a zaviesť celosvetový proletariát - Stalin vymenoval na miesto ľudového komisára pre zahraničie Viačeslava Molotova, ktorý s nemeckým ministrom zahraničia Joachimom von Ribbentropom pripravoval Zmluvu o neútočení pod zámienkou obchodných rokovaní - Pakt Molotov-Ribbentrop bol podpísaný 23. augusta 1939 v Moskve → v ňom sa obe krajiny zaviazali v prípade ozbrojeného konfliktu neposkytnúť pomoc tretej strane → v Tajnom dodatku bolo ukotvené rozdelenie sfér vplyvu vo východnej a juhovýchodnej Európe: Poľsko bude rozdelené na 3 čast podľa hraníc riek Narvy, Visla a San (2 časti pre Nemecko, 1 pre ZSSR); Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Besarábia v Rumunsku pripadne ZSSR » útok na Poľsko - o niekoľko dní po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop komando SS prezlečené do poľských uniforiem zničilo nemecký vysielač pri meste Gleiwitz (Gliwice) na poľsko-nemeckej hranici - toto zinscenované napadnutie poslúžilo Hitlerovi ako zámienka pre začatie vojny s Poľskom → 1. septembra 1939 o 4:45 ráno prekročila nemecká armáda poľské hranice a začala sa 2. sv.vojna → 3. septembra vypovedalo Francúzsko a VB Nemecku vojnu, ale nemecký útok na Poľsko bol taký zdrvujúci, že Poľsko bolo do dvoch týždňov porazené - ani jedna z krajín nezačala vojenské operácie proti Nemecku, preto sa vojna pomenovala „čudná“ alebo „vojna po sediačka“(sitzkrieg) → 17. septembra napadla Poľsko aj červená armáda ZSSR a obsadil východ krajiny - 29. septembra poľská armáda kapitulovala a vláda sa presídlila do Londýna - Nemci z jednej časti Poľska vytvorili Generálny gouvernement spravovaný Hansom Frankom a druhú pripojili k Veľkonemeckej ríši » sovietsko-fínska vojna - na základe paktu Molotov-Ribbentrop si Sovietsky zväz nárokoval na územia vo východnej Európe - donútil vlády Estónska, Lotyšska a Litvy podpísať zmluvu o vzájomnej pomoci – de facto sa stali súčasťou ZSSR - Fínsko odmietlo takúto zmluvu aj zmluvu o zmene hraníc → 30. novembra 1939 napadolo ZSSR (bolo vylúčené zo Spoločnosti národov) - 12. marca 1940 bolo Fínsko obsadené a porazené - na konci júna bola k ZSSR pripojená Besarábia a severná Bukovina na základe „dohody medzi Rumunskom a ZSSR“ - v auguste Sovietsky zväz vojensky obsadil aj pobaltské štáty » obsadenie Dánska a Nórska - 9. apríla 1940 nemecká armáda obsadila Dánsko a Nórsko - Hitler tým sledoval narušenie britských námorných spojov a plynulé dodávky žel.rudy zo Švédska - v Nórsku po odchode kráľa do londýnskeho exilu vznikla kolaborantská vláda zložená z nórskych nacistov na čele s Vidkunom Quislingom (quisling=zradca) » vojna proti Francúzsku - v noci z 9. na 10. mája Nemci letecky bombardovali vlastné mesto Freiburg, ale nálety pripísali spojeneckým vojskám, aby mohli mať dôvod na obsadenie krajín Beneluxu - 10. mája 1940 Nemci obsadili krajiny Beneluxu, aby sa cez Belgicko dostali do Francúzska - Nemci obišli Mažinotovu líniu (zabezpečená hranica Francúzska s Nemeckom) a vybrali sa cez nechránené francúzsko-belgické hranice - Nemcom sa podarilo obkľúčiť 300 000 britských a francúzskych vojakov v prístavnom meste Dunkerque → podarilo sa ich evakuovať do Anglicka cez kanál La Manche - 5. júna začala druhá časť nemeckého útoku – na Paríž - 10. júna vstúpilo do vojny po boku Nemecka aj fašistické Taliansko, tým že vyhlásilo vojnu už takmer porazenému Francúzsku - 14. júna vstúpili nemecké jednotky do hlavného mesta → vznikla nová vláda na čele s Philippom Pétainom, ktorá sa snažila o podpísanie separátneho mieru s Nemeckom (ešte pred vpádom Nemecka vystriedal na poste premiéra Paul Reynaud Daladiera, ale táto zmena prišla neskoro) → na čelo fran.odboja sa postavil generál Charles de Gaulle, ktorý založil výbor Slobodné Francúzsko a viedol vojnu proti Hitlerovi v Alžírsku (fran.kolónia) - 22. júna bola v Compiégneskom lese podpísaná kapitulácia Francúzska → krajina bola rozdelená na dve časti: - sever s Parížom až po Atlantik obsadili Nemci - juhovýchod spravovala bábková profašistická vláda Pétaina vo Vichy » bitka oVB - politika appeasementu N. Chamberlaina sa stala pre VB neprijateľnou a 10. mája bol za britského premiéra zvolený Winston Churchill, tvrdý kritik Chamberlainovej vlády - v Londýne sa vytvorilo centrum emigrantských vlád obsadených krajín (Poľsko, ČSR, Nórsko, Holandsko, Belgicko) - po porážke Francúzska bol Hitler na vrchole moci, a preto sa chcel vyhnúť vojne s VB a uzavrieť mier → Churchill mier rezolútne odmietol - Hitler začal pripravovať obsadenie VB; musel však získať prevahu vo leteckej vojne, aby kryl presun vojsk cez La Manche - letecká bitka o Britániu sa začala v júni 1940 - invázia sa však nepodarila, lebo nemecké letectvo (Luftwafe) nedokázalo poraziť Britské kráľovské letectvo (RAF) ani po dvoch mesiacoch intenzívnych náletov - VB pomáhala aj podpora amerického prezidenta Roosevelta, ktorému sa podarilo čiastočne prelomiť politika izolacionalizmu schválením zákona o pôžičke a prenájme vojenských zásob a materiálu pre spojenecké štáty, tzv. Lend and Lease Act v marci 1941 » os Berlín-Rím - Taliansko a Nemecko sa pri podpore fašistov v špan.obč.vojne zblížili a v októbri 1936 podpísali protokol o spolupráci a vymedzení sfér vplyvu → vznik Osi Berlín-Rím (neskôr sa pripojilo aj Japonsko viď. Pakt troch) » Pakt troch - 27. septembra 1940 uzavrelo Nemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch, v ktorom sa zaviazali k vzájomnej spolupráci vo vojne a rozdelili si sféry vplyvu → Nemecko a Taliansko mali nastoliť diktatúru v Európe a Afrike → Japonsko v Ázii - v novembri 1940 sa k paktu pripojili Rumunsko, Maďarsko a Slovensko; v marci 1941 aj Bulharsko; Juhoslávia tiež, ale tam ľud zmietol kolaborantskú vládu » africký front - pararelne s bitkou o Britániu prebiehala talianska ofenzíva proti britským kolóniám v sev.Afrike - v septembri 1940 sa Mussolinmi rozhodol zaútočiť na Egypt (najväčšia britská kolónia) - talianske ťaženie bolo neúspešné;stratilo Etiópiu a bolo vytlačené do Lýbie - Hitler poslal do Afriky tzv. Afrikakorps na čele s generálom Erwinom Rommelom – nemecké vojenské jednotky mali poraziť Britov, čo sa im nepodarilo → Nemci nedokázali prelomiť britský odpor; neúspešné obliehanie Tobruku od apríla do decembra 1941 - definitívna porážka Nemcov v Afrike nastala v bitke pri El Alameine, ktorý sa generál Rommel pokúšal dobyť 3 krát → august-september 1942 – uskutočnil sa prvý a druhý pokus o dobytie; proti Rommelovi stál britský generál Bernard Montgomery → október-november 1942 – Briti prebrali iniciatívu a ukončili nemecké ťaženie v sev.Afrike » balkánsky front - v októbri 1940 začali Taliani neúspešnú ofenzívu proti Grécku, nakoniec im museli pomôcť nemecké jednotky - 6. apríla 1941 zaútočili Nemci na Grécko aj Juhosláviu, v krátkom čase obe kapitulovali → situáciu využil chorvátsky vodca Ante Pavelič a 11. apríla vyhlásil vznik samostatného chorvátskeho štátu (kolaborantská vláda) - juhoslovanskej armáde velil D. Mihailovič a partizánske jednotky viedol Josip Broz Tito (komunistický vplyv) → podpora obyvateľstva » vojnové plány nacistov - porazenie ZZSR a následné ovládnutie sveta - vytvorenie novej Európy, ktorej centrom by bola Veľkonemecká ríša, iné krajiny by boli nem.kolónie - nenemecké (najmä slovanské) národy mali byť vyhladené alebo sčasti ponemčené - židovské obyvateľstvo malo byť úplne vyhladené a ostatné národy zoročené