Záujmy európskych veľmocí pred I. svetovou vojnou Nemecko - po štátnom zjednotení v 1871 nastal prudký rozmach hospodárstva - v 1890 odstúpil kancelár Otto von Bismarck, k moci sa dostala militantná vláda Lea von Caprivi, ktorý bol absolútne podriadený nem. cisárovi Viliamovi II. - najsilnejší štát v Európe, už v 1910 bolo pripravené na vojnu - snaha zmeniť rozdelenie sveta (mocenské ambície na Balkáne), rozšíriť kolonizované územia (Nemecká juhozápadná Afrika, Togo, Kamerun, Nemecká východná Afrika ) - nechcelo vystupovať ako agresor (nezasiahlo do balkánskych vojen) kvôli verejnej mienke, a preto pôsobilo nepriamo cez Rakúsko-Uhorsko Veľká Británia – udržať si prvenstvo na mori a koloniálnu ríšu Francúzsko – snaha o návrat Alsaska-Lotrinska odstúpeneho Nemecku po prehratej vojne v 1871 - obrana koloniálneho panstva Rakúsko-Uhorsko – najslabší štát; priemyslná revolúcia tu prebehla najneskôr -mnohonárodnostný štát; v expanzii na Balkán hľadalo východisko z vnútorných ťažkostí Rusko – snaha o väčší vplyv na Balkáne a Blízkom východe; ovládnutie čiernomorských úžin Bospor a Dardanely (Osmanská ríša) → prístup k Stredozemnému moru Vzťahy európskych mocností pred I. svetovou vojnou » vznik TROJSPOLKU (ústredné mocnosti) 1.zmluva: 1879 – vznik DVOJSPOLKU: Nemecko ↔ Rakúsko-Uhorsko 2.zmluva: 1882 – pripojenie sa Talianska (Taliansko zostáva po vypuknutí vojny neutrálne,v máji 1915 sa pridá na stranu Dohody) 3.zmluva: 1883 - svojvoľné pripojenie sa Rumunska » vznik DOHODY 1.zmluva: 1892 – Francúzsko ↔ Rusko 2.zmluva: 1904 – Francúzsko ↔ Veľká Británia; entente cordiale -„ srdečná dohoda“ 3.zmluva: 1907 – VB ↔ Rusko » Nemecko ↔ VB - nepriateľstvo; snaha cisára Viliama II. O vybudovanie námornej flotily, tzv. Tirpitzov plán » Rakúsko-Uhorsko ↔ Rusko - nepriateľstvo; ruská snaha o ochranu pravoslávia na Balkánskom polostrove neprijateľná pre R-U→ Rusko sa snažilo o prístup k Stredozemnému moru cez čiernomorské úžiny, preto R-U podporovalo Bulharov » Nemecko ↔ Francúzsko - nepriateľstvo kvôli Alsasku-Lotrinsku » I. balkánska vojna 1912 – Osmanská ríša (Turecko) ↔ malé balkánske štáty; porážka Osmanskej ríše » II. balkánska vojna 1913 – Bulharsko ↔ Srbsko + ostatné balkánske štáty, Turecko; porážka Bulharska Vypuknutie I. svetovej vojny jún 1914 – rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne (provokativne) vojenské manevre v blízkosti srbských hraníc na území nedávno anektovanom (1908) 28.jún 1914 – následníka trónu Františka Ferdinanda D´Este, ktorý bol na manévroch ako inšpektor, a jeho manželku Žofiu Chotkovú zavraždil v Sarajeve srbský nacionalista z teroristickej organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip - Princip (1894-1918) bol v čase spáchania vraždy neplnoletý, odsúdený na dvadsať rokov ťažkého žalára, zomrel na tuberkulózu v Terezíne v roku 1918 → atentát sa stal zámienkou pre vojnu; Nemecko vystupovala v pozadí ako spojenec R-U → Nemecko prinútilo R-U vypracovať pre Srbsko ultimátum, ktoré však Srbsko nebolo ochotné prijať, lebo by sa tým vzdalo svojej suverenity 28. júl 1914 o 11 hodine dopoludnia vyhlásilo R-U vojnu Srbsku → 1. august – Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku 3. august – Nemecko vyhlásilo vojnu Francúzsku → 4. august – VB vyhlásila vojnu Nemecku, potom čo porušilo neutraliu Belgicka → 4. august USA vyhlasujú neutralitu a zaväzujú sa, že sa nezapoja do konfliktu. → 6. august Čína vyhlasuje neutralitu → 23. august Japonsko vyhlásilo vojnu Nemecku → 30. októbra Turecko sa zapája do námorných vojenských operácií proti Rusku v Čiernom mori na strane Nemecka Fronty prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1916 Západný front 1914 »Schlieffenov plán – Nemci prešli územím neutrálneho Belgicka (4.8.1914), tým obišli francúzske opevnenia na nemecko-francúzskej hranici a zaútočili na nechránenú francúzsko-belgickú hranicu - tento plán však prekazila VB, ktorá vyhlásila Nemecku vojnu - definitívny koniec plánu: bitka pri rieke Marne (1914) - z plánovanej rýchlej vojny, kapitulácia Francúzska a neskôr napadnutie Ruska, („blitzkrieg“) sa stala vojna zákopová („sitzkrieg“) - Nemci boli nútení vykopať zákopy na línii Compiégne-Remeš-Varennes....zákopová línia sa v priebehu októbra a novembra predĺžila od švajčiarskych hraníc až po brehy Atlantického oceánu („beh k moru“) 1915 » bitka pri Ypres - Nemci zaútočili na postavenia britskej armády; po prvý krát použili otravné plyny ako zbraň - neprelomili však britské frontové línie 1916 » február; bitka pri Verdune - Nemci zaútočili na francúzsku pevnosť Verdun; úmysel vyčerpať francúzsku armádu pomocou mlynčeka na krv („Blutmuhl“) ju zbaviť všetkých strategických zásob - nemecké straty však prevýšili francúzske » jún; protiofenzíva na rieke Somme - podpora britskej odľahčovacej akcie Francúzmi; ubránenie Verdunu a celého západného frontu - najkrvavejšia bitka vojny Východný front 1914 » 17.august; východné Prusko, Halič - Rusi sa pomerne rýchlo zmobilizovali a zaútočili na Nemecko vo východnom Prusku a na R-U v Haliči - Nemci Rusov pri Tannenbergu (august)a pri Mazovských jazerách (september) porazili - R-U bolo Rukom v Haliči porazené → » Karpatská zima – Rusi obkľúčili pevnosť Przemysl a v decembri 1914 začali prenikať cez karpatské priesmyky do Uhorska; obsadili niekoľko miest na východnom Slovensku (Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina, Humenné) » v máji 1915 vytlačili nemecké a rakúsko-uhorské vojská ruský front ďalej na východ a vytlačili Rusov späť na ich územie 1916 » leto -východný front sa posunul počas ruskej tzv. Brusilovovej ofenzívy; podarilo sa ju zastaviť vďaka presunu nemeckých jednotiek zo západného frontu » jeseň - Rumunsko vyhlásilo vojnu R-U a vstúpilo do vojny po boku Dohody (územné záujmy o Sedmohradsko, Banát a Bukovinu), čoskoro však bolo porazené Balkánsky front 1915 » máj - proti rakúsko-uhorskej armáde sa postavil bývalý spojenec Taliansko, ktoré sa po dohode s VB o vysokých pôžičkách pridalo na stranu Dohody; malo taktiež územné požiadavky na úkor R-U (južné Tirolsko) Taliansko sa však po výhre Dohody nesplnili jeho požiadavky → „porazený medzi víťazmi“ » október - Srbsko dlho odolávalo obsadeniu Rakúsko-Uhorskom za výdatnej pomoci Francúzov - R-U napokon Belehrad dobylo - po dobytí Belehradu sa front posunul južnejšie do Macedónska → tzv. solúnsky front; na tomto fronte boli Srbi porazení novým spojencom ústredných mocností Bulharskom » situácia v Rusku - počas vojny Rusko prežívalo štrajky a demonštrácie zo strany obyvateľstva, ktoré bolo nespokojné s vyčerpávajúcou vojnou a ekonomickým úpadkom absolutistickej ríše (samoderžavie) - 13. marca 1917 bol utvorený dočasný výbor Štátnej dumy - 15. marca 1917 bol cár Mikuláš II. nútený abdikovať; vznikla dočasná vláda na čele s kniežaťom Ľvovom a neskôr Alexandrom Kerenským » októbrový puč; vznik VOSR - po vzniku Dočasnej vlády vznik „Sovietov robotníckych a vojenských zástupcov“ , ktoré zakladali ľavicové revolučné sily; spolupráca s Dočasnou vládou - apríl 1917; do Ruska prichádza vodca boľševikov Vladimír Iljič Uljanov – Lenin a v júli toho istého roku sa pokúsi o prevrat; po neúspechu ujde do Fínska - podpora boľševikov obyvateľstvom vzrastá; ovládnutie petrohradského sovieta (na čele s revolucionárom Levom Trockijm) - október 1917; vznik Vojensko-revolučného výboru opäť na čele s Trockijm - 6.-7. november; ovládnutie Petrohradu; získanie Zimného paláca (7.11.) - vznik Rady ľudových komisárov na čele s Leninom zložená len z boľševikov - vydanie Dekrétu o pôde → znárodnenie všetkej pôdy a prísľub jej rozdelenia medzi roľníkov - vydanie Dekrétu o mieri → snaha boľševikov dostať Rusko z vojny Vstup USA do vojny » politiku izolacionizmu začal prezident James Monroe, ktorý vyhlásením 2. 12. 1823 odmietol zasahovať do diania v Európe (Monroeova doktrína), takisto odmietol prípadnú intervenciu európskych mocností v Amerike. Dal jasne najavo postoj USA ku snahám Ruska kolonizovať Aljašku a takisto potvrdil hospodársky a politický vplyv USA v Latinskej Amerike. - oddelenie USA od vojnovej a konfliktnej Európy na základe teórie WASP – White Anglo-Saxon Protestant – po vzore prvých usadlíkov, ktorí prichádzali do Ameriky pre jej liberálne prostredie (neskôr konflikt s prisťahovalcami) - narušený prvou svetovou vojnou, najmä pobúrením, ktoré spôsobilo potopenie Lusitanie a Arabicu, vyhlásením neobmedzenej ponorkovej vojny a Zimmermannovým telegramom (nem. minister zahr. vecí Arthur Zimmermann poslal v januári 1917 vyslancom v USA a Mexiku správu, v ktorej ich vyzýval, aby sa pokúsili prinútiť Mexiko vystúpiť proti Spojeným štátom. Britská tajná služba zachytila tento telegram, dešifrovala ho a odovzdala USA. V marci správu uverejnili, začala sa protinemecká kampaň a v apríli 1917 USA vyhlásilo vojnu Nemecku a vyslalo do Európy expedičný zbor.) - Nemci sa snažili ponorkovou vojnou oslabiť alebo prerušiť zásobovanie dohodových vojsk Spojenými štátmi 1915 » 7. máj - potopenie britského civilného parníka Lusitania, prevážajúceho okrem pasažierov (vrátane niekoľkých občanov USA) aj muníciu, nemeckou ponorkou 1917 » 2. apríl americký prezident Woodward Wilson predložil rezolúciu o vstupe USA do vojny proti Nemecku na strane Dohody pre obe komory parlamentu vyhlásenie vojny proti Nemeckej cisárskej vláde, nie proti nemeckému ľudu odôvodnenie vstupu USA do vojny: → demokratické tradície a ideály USA → dôležité veľmocenské a expanzívne ambície USA ohrozené Nemeckom → pád cárizmu v Rusku (vláda Dočasnej vlády) uľahčil USA podporu demokratických mocností Dohody » 6. apríl - USA vyhlásili vojnu Nemecku ako reakcia na totálnu ponorkovú vojnu (potápanie obchodných, civilných, vojenských lodí + lodí neutrálnych štátov kvôli prevozu zbraní) Situácia na frontoch I. svetovej vojny v rokoch 1917-1918 1917 » apríl, máj na západnom fronte prebehla tzv. Nivellova ofenzíva, ktorá však neprelomila nemecké postavenie » jún – november - neúspech britskej ofenzívy vo Flandersku napriek prvému masovému nasadenie tankov pri Cambrai » nový rakúsky cisár Karol I.(1916-1918) sa snažil o separátny mier s Dohodou, ale Nemci ho prinútili podriadiť im rakúsko-uhorský vojenský a hospodársky potenciál, čo národy monarchie podporované Dohodou využili na vlastný odboj (ČSR, Poľsko, Juhoslávia) 1918 » 8. január - zverejnil Wilson svojich 14 bodov, ktoré definovali ciele USA vo vojne (viď 14 Wilsonových bodov) → ochrana demokracie → podpora práva národov na sebaurčenie (vznik ČSR) » 3. marec - na základe Dekrétu o mieri vydanom Leninom sa začali (22.decembra 1917) sovietsko-nemecké (+ rakúsko-uhorské) rokovania o prímerí - uzavretie separátneho brest-litovského „ chlebového“ mieru potupný mier pre Rusko – diktát zo strany Nemecka; územná strata (nezávislosť Fínska, Ukrajiny; strata Poľska, Kurónska, Litvy, Estónska, Livónska, Gruzínska v prospech Nemecka) - Lenin chcel uzavrieť mier za každú cenu, pretože by nedokázal udržať svoju pozíciu pri bojoch na dvoch frontoch → v Rusku práve prebiehala občianska vojna (1918-1920), kde proti sebe bojovali červenoarmejci (Červená armáda boľševikov) a bielogardejci (kozácka Biela armáda) » júl - Nemci začali poslednú veľkú ofenzívu na západnom fronte pri Amiens; prevaha dohodových vojsk » 8.august - „čierny deň nemeckých vojsk“; dohodové vojská Nemcov vytláčali zo všetkých postavení » 24. október - mohutná ofentíva dohodových štátov na talianskom fronte » 28./30.október - vznik ČSR » 30. október - prímerie medzi Tureckom a štátmi Dohody » 3. november - Rakúsko-Uhorsko podpísalo prímerie vo Villa Guisti pri Padove » 7. november; Varšava - vyhlásenie Poľskej republiky » 9. november - nemecký cisár Viliam II. abdikoval bola zostavená nová socialistická vláda, končí sa Nemecké cisárstvo. (cisár uteká do Holandska) » 11. november - podpísaná kapitulcia Nemecka v lese pri Compiègne v salónnom vozni generála Focha podpísané prímerie medzi Dohodou (zástupca: generál francúzskej armády Ferdinand Foch), USA a Nemeckom(zástupca: poslanec Mathias Erzberg).