ŠVAJČIARSKO

Oficiálny názov: švajčiarska konfederácia

Rozloha: 41 285km²

Počet obyvateľov(2004):7,4 mil

Hustota zaľudnenia: 180 obyv./km²

Hlavné mesto: Bern

Statne zriadenie: federatívna republika

Mena: švajčiarsky frank

Úradný jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétoromančina

Administratívne clenenie:20 kantónov a 6 polokantonov

Prirodzený prírastok(2006):-1,5‰

Nezamestnanosť(2001):2,0%

Ine významné sídla: Zürich, Ženeva, Bazilej

Najvyšší bod: Dufourspitze (4634m)

Náboženstvo: rímskokatolícke 46,2%, protestantské (väčšinou kalvínske) 40%, islam 2,2%, židovské 0,3%

Rasove a národnostné zlozenie: švajčiarskí Nemci 57%, svajciarski Francúzi 18%, švajčiarski Taliani 4%, rétoromani 0,6%, cudzinci 20,1%

Urbanizácia: 67,7%

Priemerná dĺžka života: muzi-76 rokov, ženy- 82 rokov

Povrch

Vo Švajčiarsku rozpoznávame tri typy horských oblastí: Jura, Švajčiarska plošina a Švajčiarske Alpy.

Jura je úzke. Pohorie na Švajčiarsko- francúzskej hranici. Najvyšší vrch je Crét de la Neige(1718m). Chrbát je dlhy 330km a leží medzi údoliami riek Rhôna a Aary. Je tvorene prevažné jurskými vápencami.. Jura sa od Álp oddeľuje južne od Ženevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s Francúzskom. Pokrýva zhruba 10% územia krajiny.

Švajčiarske Alpy tvoria viac než 57% územia krajiny, patria prevažne k Západným Alpám. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec Európy- Aletchský ľadovec(86km). Južnú časť tvoria Walliské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je Dufourspitze (Dufourov štít,4,634 m n.m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Rýn, Rhôna či Inn.

Švajčiarska plošina pokrýva asi 37% územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským a Bodamským jazerom. V jej centre leží mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením ľadovca. Táto pahorkatina je hospodárskym centrom krajiny.

Podnebie

mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym. Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor föhn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

Odlesnenie a dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajčiarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihličnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky. Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medveď a svišť. Mnoho druhov vtákov a v riekach značné množstvo rýb, najčastejšie pstruh. NP: Engadin.

Vodstvo

Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajčiarska do Severného mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora. Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Maggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

Polnohospodarstvo

Má po priemysle druhoradý význam a nestačí kryť potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Najdôležitejším odvetvím je živočíšna výroba –na alpských lúkach a pastvinách sa chová jatočný dobytok hlavne na mlieko, ošípané a hydina. Pre zásobovanie krmivom majú veľký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí veľké množstvo krmovín dovážať. Prírodné podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre poľnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje približne 8% celkovej plochy Švajčiarska, 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a približne 27% tvorí neproduktívna pôda. Pestujú sa obilniny, najviac pšenica a jačmeň, ďalej zemiaky a cukrová repa. V prímestských oblastiach sa pestuje tiež zelenina(rozsiahle skleníky). V sadoch sa darí jabloniam a hruškám.

Priemysel

Švajčiarsko je vysoko rozvinutý priemyselný a obchodný štát. Priemysel sa koncentruje v severnej tretine štátu s hlavnými centrami v Zürichu, Bazileji a Berne. Najdôležitejším odvetvím je spracovateľský priem., strojárstvo – Zürich, Winterthur, Bazilej (výroba rozličných prístrojov, elektrotechnika, obrábacie a poľnohospodárske stroje), výroba motorov, turbín, meracích prístrojov, lokomotív a vozňov, ďalej chemický(umele vlákna, farby, pesticídy a hnojivá) - Bazilej, farmaceutický, textilný a potravinársky priemysel (významná je výroba švajčiarskych čokolád- Nestlé, kávy- Jacobs- Suchard a syrov- ementál). Svetoznámy je švajčiarsky hodinársky priemysel (Swatch), ktorý kryje 45% svetového vývozu hodiniek. Švajčiarsko je stredisko bánk svetového významu. Priemysel je silne monopolizovaný. Švajčiarsko takmer nemá vlastné surovinové zdroje, hospodárstvo je založené na importovaných surovinách. Ťaží sa iba kamenná soľ, bauxit, trocha železných rúd a mangán. Tiež suroviny na výrobu stavebných materiálov, ako vápenec, slieň, krieda, kameň. Najväčšie podniky sú Nestlé, Ciba-Geigy, Brown Boveri a Migros.

 
Obyvateľstvo a sídla

Populácia rastie vplyvom kladnej migrácie. Krajina ma jednu z najvyšších životných úrovni na svete, najmä zdravotníctvo a sociálne služby patria k absolútnej svetovej špičke. Najviac  obyvateľov asi 70% je sústredených na Švajčiarskej plošine v severnom prehorí Álp.

 Najväčšie mestá: Zürich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis.

Doprava

Najväčší význam majú železnice (okolo 5000 km), všetky sú elektrifikované. Využívajú asi 5000 mostov a vyše 600 tunelov (najdlhší je Simplonský 20km). Švajčiarsko má približne 18 tis. km hlavných ciest, približne 1000 km diaľnic. Krajina vyniká veľkým množstvom ozubnicových horských dráh, lanoviek a vlekov. Švajčiarsko ma z vnútrozemských štátov najväčšiu námornú flotilu. Pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom je dôležitá rieka Rýn. Švajčiarsko významným strediskom  medzinárodného cestovného ruchu. Letecká spoločnosť Swissair patrí medzi najväčšie v Európe.

CR

Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú výborné podmienky na cestovný ruch. Príjmy z cudzineckého ruchu sú dôležitou položkou v švajčiarskej platobnej bilancii. Hlavný prílev turistov je z Nemecka, VB, Franc. a USA.