Ľudia počas uplynulých 2 tisícročí pokročili o neuveriteľný krok vpred. To, že sa dokázali vyvinúť z primitívnych zberačov plodov na kozmonautov a počítačových expertov je úžasné. Ľudia dokázali premeniť celý svet pomocou svojej vynaliezavosti a usilovnosti. Prešli obrovskými premenami prostredia, života i politických systémov a dokázali prežiť i v tých najneuveriteľnejších situáciách.Aj keď človek dokázal zmeniť celý svet, nedokázal zmeniť seba. Zostal stále povahovo rovnaký a nezmenil sa ani počas evolúcie. Jednou z mnohých vecí,ktoré človek urobil a nezmenili sa je vojna. Človek bojoval od začiatku svojej existencie. Aj keď zbrane a spôsoby vojny sa s postupom času menili, vojna a jej (ne)zmysel sa zachovali stále. Ľudia si odjakživa hľadali protivníkov a snažili sa nad nimi zvíťaziť. Záležalo na výzbroji, počte ľudí, ale i velení. Na vojny sa v minulosti minulo obrovské množstvo peňazí a dokonca ľudia uctievali bohov vojny, ktorí im mali pomôcť pri víťazných bitkách. Jediným výsledkom väčšiny vojen však bola len pýcha víťazov a utrpenie nevinných ľudí, za ktoré vojna vždy zodpovedala. Ľudia však nedbajúc na jej následky bojovali stále viac a viac. Vyvíjali stále nové zbrane - od drevených kyjakov cez pušky ku atómovej bombe či riadenej strele. Počas posledného tisícročia boli dejiny vojnami priam posiate. Či už išlo o vojny za slobodu, či vojny z chamtivosti, bolo ich neúrekom. Zväčša však išlo o vojny o územia s vidinou veľkého zisku. Aby však štát vojnu vyhral, potreboval dobrú výzbroj. Do 16. storočia sa prevratne zmenila taktika boja v porovnaní s vojnami pred rokom 1000. Teraz už boli nedobytné pevnosti a ľudstvo vymyslelo prvé primitívne delá a palné zbrane na pušný prach. Zdokonalili sa i chladné zbrane a bola vyvinutá kuša. Časté vojny však neumožňovali dokonalý vývin zbraní, no do úvahy však treba brať i pomerne slabú technickú vyspelosť tej doby. No aj tak sa v oblasti armády postupovalo veľmi výrazne vpred. Ľudstvo však vyvinulo zdokonalené strelné zbrane a pušný prach, čo znamenalo úplné prepísanie bojovej taktiky. S narastajúcim vývojom zbraní narastali aj počty obetí vojen a zvyšovala sa hrozba, že dôjde k ešte väčším katastrofám. V 19. storočí došlo k obrovským objavom nielen v umení, doprave, či spôsobe života, ale i v zbraniach. Boli vyvinuté prvé zbrane na princípe pruskej ihlovky, či "chassepotu". Vynašli prvé samočinné zbrane a delá nabíjané zozadu. Prevratnú zmenu v boji spôsobil ajvynález lietadla a vzducholode.Tieto vynálezy boli samozrejme zaradené do výzbroje armád a pokrok v oblasti výroby a spracovania železa spôsobil, že zbrojenie prebiehalo masovo, stroje vyrábali obrovské množstvo zbraní. Takto niektoré štáty disponovali armádou s dovtedy nevídanou výzbroju. Aj keď vojny boli stále, v nijakej z nich nebolo potrebné použiť nové zbrane v takom rozsahu, v akom boli využité v prvej svetovej vojne. Keď došlo k vytvoreniu Dohody a Trojspolku, napätie medzi štátmi vzrástlo natoľko, že čoraz viac hrozila katastrofa, najhoršia od čias moru v 14. storočí. Toto napätie môžeme prirovnať k vriacemu kotlu, tak, ako k tomu došlo pri balkánskej vojne , no ten kotol by musel byť tisíckrát silnejší. Keď 28. júla 1914 tento kotol vybuchol, niektorí mohli predpokladať, že ide iba o chvíľkové premeriavanie síl medzi štátmi, ale onedlho sa mohli presvedčiť, sú ďaleko od pravdy. Prvá svetová vojna sa totiž stala dovtedy najstrašnejšou vojnovou katastrofou tej doby. Dôvody vypuknutiaPrvá svetová vojna bola jednou z najstrašnejších vojnových katastrôf. Zahynulo v nej 10 miliónov ľudí. A okrem tých, ktorí neprežili vojnu, tu boli milióny zranených vojakov, ktorí si svoj kríž niesli celý život. Mrzáci bez nôh, rúk, očí, uší s tými najhroznejšími postihmi. Dávno zmizlo nadšenie, s ktorým do vojny išli. Už zostali len spomienky na časy, keď bol v Európe mier. Nehovoriac o biede a chudobe, ktorá po vojne zavládla v Európe. Navyše štáty, ktoré vyvolali vojnu, museli platiť vysoké sumy ako odškodnenie. To ťažko znášalo civilné obyvateľstvo, ktoré muselo platiť za hriechy iných. Jedným slovom, ľudstvo bolo v hroznom stave a život v novej dobe bol veľmi ťažký. Treba si položiť otázku, kto je vinný za túto katastrofu. Ak niekto vôbec vinný je. Ale vždy je niekto alebo niečo, spôsobujúce problém, teda nesúce vinu. Vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo nesie vinu, nehovoriac o takejto veľkej katastrofe. Preto sa pokúsim v tejto práci podať svoj názor na dianie, ktoré predchádzalo prvej svetovej vojne a neskôr i počas vojny. Pretože si myslím, že skutočná pravda v našom poňatí neexistuje, všetko je vec názoru.19. storočie prinieslo ľudstvu obrovské prínosy vo svete techniky a hospodárstva. Zdokonalenie výrobných technológií umožnili vyšší výkon tovární za podstatne nižšie výdavky. Hospodársky vývin krajín sa postupom času stále zvyšoval. I výroba a vývin zbraní sa zdokonaľovali. Takmer každých 10 rokov v 19. storočí prichádzala nejaká nová zbraň alebo aspoň zdokonalená modifikácia už existujúcej zbrane. Z počiatočnej radosti z vývinu nových technologických zázrakov sa postupne stával pretek vo vývine hospodárstva a zbraní.Štáty sa postupne prestali zaujímať len o seba a počínali žiarlivo pozerať na susedove úspechy. Táto snaha byť najlepším vyvrcholila po zjednotení Nemecka v roku 1871 a po vojne s Francúzskom, keď Nemci získali Alsasko - Lotrinsko, významný zdroj nerastných surovín, ktoré boli pre Nemecko nutné k hospodárskemu vzostupu. V nasledujúcich rokoch sa Nemecku darilo v oblasti hospodárstva i zbrojenia. Onedlho sa mohlo svojím vojenským potenciálom a hospodárskou silou rovnať ostatným vyspelým štátom, ktoré boli na svete a rozhodovali o hospodárskom, ale i politickom dianí vo svete. Boli to hlavne Anglicko, Francúzsko, Rusko a Rakúsko - Uhorsko. Mimo Európy k nim patrili i USA a Japonsko. Teraz sa k nim radilo i Nemecko /asi tak koncom minulého storočia/. I keď Nemecko bolo vysoko vyspelým štátom, malo málo obsadeného územia. Okrem ich vlastného územia im chýbali kolónie, dôležité súčasti vojenskej i hospodárskej politiky i stratégie. Pred zjednotením v roku 1871 nemali možnosť kolonizovať ako malé štáty. Veľké vyspelé veľmoci ako Anglicko, Francúzsko, Rusko i USA sa zato rýchlo rozširovali do celého sveta a získavali tak na sile. Veľká Británia mala prevahu na mori a v Ázii mala veľké kolónie siahajúce do Indie. Francúzi okrem veľkého územia na severe Afriky taktiež požadovali od Nemecka i navrátenie Alsaska - Lotrinska. Rusko sa pri kolonizácii orientovalo najmä na okolité štáty, chceli si zabezpečiť úžiny Bospor a Dardanely, aby tak mali voľný priechod do Stredozemného mora. Z podobných dôvodov túžili po štátoch Balkánskeho polostrova. Nemecko žiarlivo sledovalo územnú prevahu svojich súperov. Požadovalo "znovurozdelenie" sveta, ktoré by samozrejme vyšlo v ich prospech. Stále rozmýšľali nad spôsobom, akým by mohli ovládnuť väčšiu časť sveta ako ich súperi. Nemecký vojenský potenciál neustále rástol a s ním i rakúsko-uhorský,pretože každá novinka, ktorá sa objavila vo výzbroji nemeckej armády sa onedlho dostala i do výzbroje Rakúsko - Uhorska. Nemci sa stále usilovali vymyslieť vhodný spôsob na ovládnutie sveta. Nebáli sa vojny, ale nemohli si dovoliť rozpútať vojnu bez vhodnej zámienky či výhovorky, pretože sa domnievali, že by tým veľmi pobúrili svet a všetci by sa postavili proti nim, čo sa nakoniec i stalo. V rokoch 1879 - 1882 bol vytvorený vojenský pakt medzi troma mocnými štátmi v Európe - Nemeckom, Rakúsko - Uhorskom a Talianskom nazvaný Trojspolok, podľa počtu štátov tejto dohody. Neskôr, už počas vojny sa Trojspolok neutralitou Talianska rozpadol a zostalo pomenovanie Ústrednémocnosti.V priebehu času od vzniku Trojspolku až po koniec vojny k nemu pribudli Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Rumunsko však nakoniec tiež zostalo neutrálne a dokonca bojovali i proti Ústredným mocnostiam. Vznikom Trojspolku Nemecko i jeho ostatní členovia veľmi zosilneli, čo sa týka vojenského potenciálu. Štáty finančne podporovali masové zbrojenie. Po vzniku Dohody, vojenského paktu medzi Francúzskom a Ruskom sa napätie v Európe veľmi zvýšilo a keď v roku 1908 Anglicko pribudlo do Dohody, vojna sa zdala byť nevyhnutná, pretože štáty už boli nedočkavé v otázke, kto je najsilnejší. V tom istom roku si Rakúsko - Uhorsko pripojilo k svojmu územiu Bosnu a Hercegovinu. Vzrástla tak už dosť veľká nespokojnosť slovanských národov, ktoré túžili po samostatnosti. Boli však pod nadvládou Tureckej ríše. Túžba po samostatnosti vohnala balkánske štáty do vojny v roku 1912. Podarilo sa im vymaniť z tureckej nadvlády a na mape tak pribudli nové štáty. Zavládla však medzi nimi nespokojnosť a v roku 1913 kvôli Bulharskej nespokojnosti vypukla ďalšia vojna. Rakúsko - Uhorsko však plánovalo zabrať i iné štáty balkánskeho polostrova. Tak nespokojnosť slovanských národov na Balkáne vzrástla. I Slováci a Česi neboli spokojní s životom v Rakúsko - Uhorsku, ale nedávali to najavo, aspoň nie tak extrémne ako na Balkáne. Európske mocnosti sa medzitým rútili do vojnovej katastrofy. Nemecko bolo pripravené kedykoľvek zaútočiť. Nemecká generalita bola jednotného názoru - požiadavky Nemecka je nutné splniť i keby bola vojna, čo považovali za najlepšiu cestu k splneniu nemeckých žiadostí. Prelomovým bodom bola marocká kríza v roku 1911. Francúzsko i Nemecko mali záujem o Maroko. Francúzska armáda obsadila mesto Fes. Hneď nato sa v marockom prístave Agadír objavili dve nemecké bojové lode. Vtedy do konfliktu vstúpila i Británia, ktorá ubezpečila Francúzsko, že v prípade vojenského útoku bude stáť na jeho strane a udržovala svoje námorníctvo v pohotovosti. Nemecko odmietalo ustúpiť. Názor nemeckej generality a národovcov bol jednoznačný - Nemecko sa nenechá obrať, ani ak dôjde k vojne. Cisár Wilhem II. bol však považovaný za nerozhodného a ústupčivého. Bál sa otvoreného konfliktu. Ale zdalo sa, že teraz už nie je o čom rozmýšľať. Nemecko chcelo Maroko a vojna nebola prekážkou. No však opäť prišlo sklamanie pre generalitu, pretože cisár ustúpil a prijal odškodnenie v strednej Afrike. Vtedy sa Nemci pobúrili. Cisár pochopil, že už ich neudrží v kľude a tak pristúpil na ich politiku a vedenie štátu. V jeho prejavoch sa začali vyskytovať slová o Nemecko - Slovanskom boji o existenciu.