1. Úvod Izrael vznikol ako štát 14.05.1948, jeho celková rozloha je 21 946 km2, počet obyvateľov bol v roku 1998 približne 5 850 000, leží v juhozápadnej Ázii, hlavné mesto je Jeruzalem. Najnižší bod územia je v hĺbke 408 m, nachádza sa pri Mŕtvom mori. Najvyšší bod je vrch Har Meron – 1208 m.n.m. Dĺžka hraníc, keď do toho zarátame aj sporné územia je 1006 km, s Egyptom 255km, s pásmom Gazy 51 km, s Jordánskom 238 km, s Libanonom 79 km, s Golanskými výšinami 76 km a so Západným brehom Jordánu 307 km. Pobrežná línia má dĺžku 237 km. Forma vlády je parlamentná republika na čele s prezidentom, ktoý má výkonnú moc a volí sa na 4 – ročné obdobie. Zákonodarnú moc má vláda. Parlament sa nazýva Knesset, má 120 členov, volia sa na 4 – ročné obdobie. Formálna ústava neexistuje, nahradzuje ju séria zákonov. Hlavné politické strany sú Labor a Likud. Správne rozdelenie je na 6 oblastí a 13 podoblastí. Oblasti sú: Centrálna oblasť, Južná oblasť, Severná oblasť, Haifa, Jeruzalem a Tel – Aviv. Hlavnými jazykmi sú hebrejčina (63 %) a arabčina (16 %). Dominantnou etnickou skupinou sú Židia, ktorí tvoria 82 % obyvateľstva. Výraznou menšinou sú Arabi, ktorí tvoria 18 % obyvateľstva, takisto hlavným náboženstvom je judaizmus (81 %) a významným náboženstvom v krajine je ešte islam (14,4 %). Vlajku tvorí šesťcípa Dávidova hviezda, ktorá je starobylým židovským symbolom. Dva trojuholníky, z ktorých sa skladá predstavujú oheň a vodu. Biela a modrá farba, používané na židovských bohoslužobných látkach, symbolizujú čistotu sionistických ideálov a oblohu. Štátny znak predstavuje sedemramenný svietnik menora medzi olivovými ratolesťami, patrí medzi vedľa Dávidovej hviezdy medzi tradičné symboly Židov. V dolnej časti znaku je hebrejsky napísaný názov štátu. Meno je odvodené od patriarchu Jakuba, ktorý sa vyskytuje v Starom zákone a toto meno prijal ako svoje druhé. Najstaršia zmienka o Izraeli ako geografickom názve je z egyptského nápisu z roku 1230 p.n.l. Od vyhlásenia nezávislosti Izraelu viedol vojny s okolitými štátmi, ale hlavne s pôvodným obyvateľstvom a to Palestínčanmi, tieto boje s nimi pretrvávajú dodnes, s okolitými štátmi podpísal mierové zmluvy. 2. Fyzicko – geografická časť Izrael sa rozprestiera v juhozápadnej Ázii, založený v roku 1948 na historickom území Palestíny ako židovský štát, lokalizovaný na východnom pobreží Stredozemného mora. Izrael hraničí na severe s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom.Izolovaná poloha Izraelu ako židovského štátu obklopeného arabskými štátmi, kde je dominantný islam určuje jeho vzťahy s blízkymi susedmi, takisto aj demografický vývoj. Celková rozloha Izraelu je 21 946 km2. Územie zaberá aj Západný breh Jordánu (5890 km2), Gazu (378 km2), Golanské výšiny (1250 km2) a Východný Jeruzalem (70 km2). Maximálna dĺžka zo severu na juh je okolo 420 km a zo západu na východ dĺžka varíruje od 16 do 115 km. Územie Izraelu môžeme rozdeliť do piatich veľkých geografických celkov. Galilejské vrchy dominujú v severnej časti štátu, tiahnu sa v úzkom páse od pobrežia cez Galilejské more (Tiberské jazero) v celkovej dĺžke 40 km. Vrch Mt Meron (1208 m.n.m) v centrálnych Galilejských vrchoch je najvyšší bod Izraelu. Južne od Galilejského pohoria sa nachádza rovina Esdrealon, husto zaľudnená a je to produktívny poľnohospodársky región dlhý 55 km a široký 25 km. Rovina rozprestierajúca sa cez Izrael, začínajúca sa v blízkosti Haify na pobreží Stredozemného mora až po rieku Jordán, ktorá utvára východné hranice štátu. Pobrežné roviny, na ktorých sa rozkladá väčšina miest, sústreďuje sa tu priemysel a obchod, zaberajú okolo 195 km dĺžky pobrežia od Haify po Gazu. Tento región je široký od menej ako 1 kilometra až po 30 km. Júdejské a Samarijské vrchy sa rozprestierajú na severe a juhu Izraelu. Negevská púšť sa rozprestiera na juhu Izraelu, siahajúca od severu zálivu Aqaba po čiare spájajúcej južný koniec Mŕtveho mora so Stredozemným morom. Rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva je poznamenaná rozdielnosťami v nadmorskej výške, zrážkach, reliéfe, type pôd a geografickou šírkou, ktorá vplýva hlavne na rozmanitosť rastlinstva. Rastie tu okolo 2500 druhov rastlín, ktoré sú prevažne xerofytné, alebo schopné prečkať dlhotrvajúce obdobie sucha. Nachádzajú sa tu tri vegetatívne oblasti, každá obsahujúca ešte množstvo subregiónov. Stredozemná oblasť pokrýva severný úsek Izraelu, potom je to step na severe Negevskej púšte a nakoniec oblasť na zvyšku Negevskej púšte. Táto škála geografických oblastí umožňuje pestovať širokú škálu poľnohospodárskych produktov, ako sú citrusové plody, banány, bavlna, tabak, datle, figy, olivy, mandle, avokádo atď. Pôvodné vždyzelené lesy väčšinou zmizli, kvôli pestovaniu a pasienkárstvu. Hoci bol zavedený program znovuzalesnenia, hlavne v pohoriach, dnes pôvodné aj výsadbové lesy zaberajú iba dohromady 5 % povrchu štátu. Živočíšstvo je podobne rozmanité. Okolo 100 druhov cicavcov zahrňujúcich divé svine, kozorožce, šakaly, hyeny, divé mačky, jazvece..., vyskytuje sa tu okolo 380 druhov vtákov, z nich je asi 100 druhov migrujúcich. Medzi najbežnejšie patria kurovité vtáky, kukučky, dropy, púštne škovránky..