Je to lyricko-epická skladba, má 5 spevov. 1. Martin – oslava detvianskej prírody, opis samého Martina Hudcovie. Martin Hudcovie idúc za dievčatami vidí boj v prírode - zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. 2. Družina – Martin je na salaši pri vatre v kruhu valachov. Dozvie sa, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Vracajú sa zo salaša. Potom vyslobodí milú Elenu z rúk zbojníkov, jedného zbojníka zabije. 3.Slatinský jarmok – tu vyznieva epický charakter skladby. Martin na jarmoku stretne kráľa Matiáša s družinou a ospravedlní sa mu za zabitie sokola. Kráľ v ňom vidí hrdosť, priamosť, odvahu, odmení ho kantárom a koňom. 4.Vohľady – Elena je ideálom Slovenky. Preoblečený kráľ ju zvádza, dvorí jej, ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ jej daruje prsteň. 5.Lapačka – Martin vstúpi do čierneho pluku kráľa Matiáša pod podmienkou, že si môže ponechať kroj, fujaru, valašku a Elenu – subjektívny cit k objektívnemu, cit k rodnému kraju = romantický prvok . Chce aj svoje aj všeobecné. Kompozícia je podriadená myšlienke, autor chce podať celok Detvana ľud. Hrdinu, preto ho postupne konfrontuje cez prírodu, jednotlivcov, kráľa, kolektív.   Všetko sa začína narodením Martina na vysokej Poľane, vychováva ich mať – Poľana – vysokých synov, šarvancov ozrutných. Sú mocní ako príroda sama, slobodní ako ona a budú ľúbiť prekrásnu slovenskú diaľ, vychováva ich príroda – šum lístia dubov, vietor duje – toto ho formuje – sluch – mocný, hrdý, citlivý junák, všetky radosti i žiale cez fujaru – to je vlastnosť ľudu tak ako ho pozná Sládkovič, ľud i jeho život plný kontrastov.   Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje: -          vlastnosti národa – prostredníctvom hl.hrdinu Martina Hudcovie- zmysel pre spravodlivosť, odvahu, smelosť, úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť, láska k vlasti, rodnému kraju. -          krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným teda aj Maďarmi. Sládkovič vykreslil Detvanca, ľud.hrdinu, citlivého národovca i vojaka. Idealizuje ho pri tom a radí mu: „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvanca, v ňom duša tvoja je zmaľovaná.“ Predstavuje ľudu, národu ideál, aby sa mu snažil podobať – aktivizuje, motivuje ľud. Autorovi ide hlavne o fyzickú i duchovnú silu národa. Vyzýva národ aby sa neodnárodnil od kvetu lipy (symbol Slovanov) a neprikláňal sa k dubu so žaluďou (symbol Nemecka) . Aj tu môžme vidieť základný rozdiel v romantickej a klasicistickej tvorbe (Ján Kollár vo svojej Slávy dcére radil národu : „Prikloň k tomu tam se dubisku..“) . Jánko Kráľ tiež istým spôsobom predpovedá slávnu budúcnosť, ale len vtedy ked budeš veriť. Myšlienka vrcholí, keď tvrdí, že národ,ktorí pasie ovce nemá byť zotročený, nemá sa odnárodniť. „Boh barlu cenou berly ocení, Boh ovce v obce ľahko premení, Boh zo stád  štáty utvorí.“ – symbolmi a slovnými hračkami vyjadril zmenu do budúcnosti. Autor vo svojom diele spĺňa myšlienku národného obrodenia.