Svetová stredoveká literatúra- vzniká po zániku Rímskej ríše v 476 n.l. - vzniká kresťanstvo, ktoré ju začína ovplyvňovať od 4. storočia - centrami vzdelanosti boli kostoly, kláštory a školy - vznikajú prvé univerzity - základom pre literatúru sa stáva Biblia - hovoríme o univerzálnosti stredovekej európskej literatúry (všetky kultúry mali spoločné vlastnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu) - delíme: 1. západnú - latinskú vzdelanosť 2. východnú - byzantská a grécka vzdelanosť - ZNAKY STREDOVEKEJ LITERATÚRY: 1. Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kňazov, pánov a chudobných) 2 .Náboženská transcendentálnosť- viera vo vyšší nadpozemský svet 3. Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácie, imitovania, parafrázovanie 4. Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním stali topickými (využívanie ustálených zvratov) 5. Čerpanie symboliky, alegórie 6. Všetko určoval vzťah k Bohu 7. Anonymita - diela bez mien a titulov 8. Synkretizmus - splývanie literárnych druhov a žánrov 9. Forma bola dôležitejšia ako obsah 10.Básnický štýl bol rétorický, veľmi ozdobný 11.Idealizované typizovanie - konštantné, ustálené vlastnosti (svätec) -ŽÁNRE STREDOVEKEJ LITERATÚRY: mýtus, kronika, kázeň, žalm, hymnus, óda, pieseň, facécia (kr. anekdotický útvar samopašného charakteru), hagiografia(životopis svätého),.. - rozdelenie stredovekej lit.: a) Orientálna (indická, perzská, arabská, čínska) b) Európska I.) hrdinský národný epos - znaky hrdinského národného eposu: príbeh s bohatým dejom, má hlavné aj vedľajšie línie, má veľmi veľa postáv, veľa opisov, hlavná postava je vždy šľachtic - Francúzsky epos - Pieseň o Rolandovi ; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku -šírenie ideálu rytierstva, vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti -dvorský román: Tristan a Izolda - osudová sila lásky - Nemecký epos - Pieseň o Nibelungoch (12. stor.) . rozpráva sa tu o bájnom poklade Nibelungoch - Ruský epos - Slovo o pluku Igorovom (12. stor) . zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloveckými (kumánskymi) kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža -najstarší letopis - Povesť vremennych let- najstaršia historická povesť o vzniku štátu Česká stredoveká literatúra - datuje sa s Veľkomoravskou ríšou, staroslovienčina - najznámejšia je stredoveká pieseň Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami) - vznikali legendy - písané po latinsky - vznikali kroniky - najvýznamnejšia Kronika česká (Chronica Boemorum) (z 12. stor.) - KOSMAS zobrazené české dejiny od vybájených čias do 12. storočia - Dalimilova kronika (14. stor.) - čeština, neznámy autor - české dejiny od najstarších čias - Hradecký rukopis (14. storočie) - patrí do meštianskej literatúry, má satirický podtón JÁN HUS - profesor pražskej univerzity, kázal v Betlehemskej kaplnke, postavil sa proti cirkvi (odpustky) - diela: Knižky o svatokupectví, Výklady viery, Desetořo a páteře, Postilla - priniesol diakritické znamienka - po Husovej smrti sa šírilo husitské hnutie a symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož jsú boží bojovníci Staroslovienska literatúra(863-1000) Staroslovienska vzdelanosť a kultúra Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Ras­tislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rasti­slav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov. Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia So­lúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Meto­dovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovan­ského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol mace­dónskym nárečím z okolia Solúna.) Boj o uzákonenie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka sa nazýva boj proti trojjazyčníkom, pretože dovtedy cirkev uznávala ako bohoslužobné jazyky gréčtinu, latinčinu a hebrejčinu. Vďaka práci Konštantína a Metoda k nim načas pribudla aj staroslovienčina. STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA a)PREKLADOVÁ - bola určená pre náboženské potreby. Pôvodné preklady sa nezachovali, za­chovali sa len odpisy žiakov z 10. a 11. storočia. Išlo o preklady diel z gréčtiny a hebrejčiny. Misál – omšová kniha Žaltár – zbierka žalmov Biblia – do staroslovienčiny boli preložené rôzne časti Starej a Novej Zmluvy Breviár- modlitebná kniha pre kňazov Spevník, súdny zákonník b) Pôvodná – literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave, po vyhnaní Metodových žiakov aj v Bulharsku, Čechách a na Kyjevskej Rusi. Proglas - autor Konštantín - útvar hymnus = oslavná báseň - prvá staroslovanská báseň napísaná v staroslovienčine - 110 veršov, 12slabičné - predspev k sv. Evanjeliu podľa Jána - najstarší dochovaný odpis z 13. storočia - oslava slovanského prekladu písma - vyzdvihuje domáci jazyk - základ vzdelanosti - obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku - citáty z Biblie - amplifikácia (rozširovanie) duša žiadna - kumulácia (hromadenie) - klimax = kumulácia + gradácia významov jednotlivých výrazov - anafora - opakovanie slov na začiatku veršov slovo - metafory, básnické otázky, oslovenia Moravsko-panónske legendy: (legenda - liter. druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisujú sa v nich životy svätých, ich mučeníctvo a zázraky. Cenné sú tým, že sa v nich zachovali skromné zmienky o živote ľudí.) Dve časti: Život Konštantína Život Metoda Život Konštantína – útvar legenda, autor Kliment, žiak Cyrila a Metoda - životopisné údaje - obsahuje 18 kapitol - próza - idealizované typizovanie - vykreslenie učenca - biblické citáty - detstvo, mladosť, štúdium v Carihrade - vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy - obhajoba staroslovienskej liturgie v Benátkach a v Ríme - boj proti trojjazyčníkom - spoločenské pomery na Veľkej Morave - vznešený a rétorický štýl ( rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, podobenstvá ) - vyvrcholením diela je Konštantínova obhajobná reč na obranu staroslovienčiny: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto ne­svieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?" Život Metoda – útvar legenda, autor Gorazd - 17 kapitol - kratšie, epickejšie menej legendové dielo - podrobne sa venuje Metodovej misijnej činnosti na Veľkej Morave, zriadeniu vlastnej cirkevnej provincie, menovaniu za arcibiskupa - obhajoba staroslovienčiny - Metodova smrť a jeho pohreb - básnické obrazy a trópy - výstižne charakterizuje spoločenské pomery na Veľkej Morave O písmenách – autor Chrabr, rozpráva o vzniku cyriliky z hlaholiky Život Naumov –neznámy autor, hovorí o pôsobení žiakov Cyrila a Metoda mimo Veľkej Moravy Pochvaly: Pochvala Konštantínovi Filozofovi, Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi Kyjevské listy – čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli na Kyjevskej Rusi Pražské zlomky - čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli v Českom kniežactve NOVÉ KONŠTITUOVANIE STREDOVEKEJ LITERARÚRY (1000-1500) -1083-NITRIANSKY KÓDEX - najstarší stredoveký kódex viažuci sa na naše územie -významnejšie diela - latinsky písaná legenda: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi - napísal biskup MAURUS - zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. - Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalke pri Trenčíne - jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt (rozprávač) Tri legendy o sv. Štefanovi - z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.): a) Kronika Šimona z Kézy (rozprávanie o slávnych dejinách Maďarov) b) Anonymova kronika (beletrizované rozprávanie o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; „hrdinskí maďarskí veľmoži potlačili zbabelých Slovanov“) Literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou - od 15. do 18. storočia - vplývalo: 1. husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci) 2. výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandýsa) - úradné listiny v latinčine - pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používa slovakizovaná čeština (rozšírená medzi meštiactvom) - zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy - najvýznamnejšia je Žilinská kniha - nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historický jazykový význam - literárne pamiatky: - pieseň . Vitaj milí Spasiteľu - Spišské modlitby - ľudová slovesnosť, vznikali pracovné, svadobné, pohrebné piesne, koledy, balady (Mati dievča zháňa) - hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky - vznikajú miestne povesti - najstaršia stredoveká rozprávka: O dvanástich mesiačikoch - najstaršie piesne: Morena, Morena; Hoja Ďunďa hoja!