Nikolaj Vasilievič Gogoľ napísal dielo Mŕtve duše – hrdinom je úradník Čičikov z Moskvy, ktorý chce úradne postúpiť. Nemá na to peniaze, ale potrebuje vzbudiť dojem, že je bohatý. Tak prehovára statkárku Korobočkovovú a Nozdriova o predaj, aby mu predali mŕtvé duše. Prispôsobuje sa spoločnosti, je k nim veľmi milý. No je dvojtvárny, ale vynaliezavý, uprednostňuje ľahký, rýchly zisk. Baží po spoločenskom postavení. Korobočkovová je ale nedôverčivá, bojí sa predať, pretože nechce prerobiť. Nozdriov mu ponúka všetko, čo nepotrebuje, rovnako ani on nechce prerobiť. Autor poukazuje na to, že úradníci i statkári súrovnakí, v ich popredí stojí majetok, postavenie. To všetko chcú dosiahnuť úplatkami, podvodom. Výsledkom je satira, smiech cez slzy. Text je veľmi dynamický(dialóg, vnútorný monológ, opis), postavy hovoria rečou svojho prostredia – využíva prirovnania z prírody –pracovitý ako včela, prázdna makovica, stará bosorka.... Ďaľším predstaviteľom bol: Lev Nikolajevič Tolstoj. Napísal diela ako: Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, Sevastopoľské poviedky. Jeho najznámejším dielom je Vojna a mier - široký epický román zachytávajúci všetky spoločenské vrstvy. Základný dej sa odohráva okolo obrany vlasti počas napoleonovho vpádu do Ruska. Autor sleduje celonárodný boj za slobodu. My si všímame mladého šľachtica Rostova v situácii, keď prenasleduje Francúzov. Cíti sa ako napoľovačke na vlka, je rozjarený, nadšený, klus zmenil na cval – dynamický opis. Potom dochádza k zraneniu Francúza „zmizla všetka rozjarenosť“ – vystrašený, uvedomil si, že mohol tam stáť on – nezabil ho, len ho zajal, nakoniec prijíma vyznamenanie za zajatie Francúza. Jeho vnútorný monológ svedčí o tom, že rozorvaný, zmätený, dáva si otázky hrdina či zbabelec? Je to rozporuplná osobnosť v krajnej situácii, kde sa ľudskosť bije s vlastenectvom. Vojna vháňa ľudí do krajných neriešiteľných situácii, preto Tolstoj volá po mieri. Symbol krásy, slobody, všetkého neprežitého môžme vidieť na obraze, keď Bolkonskij, manžel Rostovej sestry, berie zástavu a sfanatizuje utekajúcich Rusov späť do boja, sám je pri tom postrelený, ako umierajúci človek pozerá na nebo a uvedomuje si, že „To vysoké nebo som skôr nevidel ...“ Autor sa ukázal ako vynikajúci rozprávač, ale aj psychológ. Posledným predstaviteľom je Fiodor Michajlovič Dostojevskij s dielami ako Biedni ľudia, Ponížení a urazení. Jeho najznámejším dielom je Zločin a trest. Ide o príbeh študenta Raskoľnikova, ktorý sa rozhodne zabiť starú úžerníčku, ktorá požičiava peniaze a ožobračuje druhých. Na riešenie sociálneho problému si vybral zvláštby spôsob = zločin. Pred vraždou sa bojí, ruky mu drevenejú, hlava sa mu krúti – nie sú to pocity vraha, opis vraždy je podaný veľmi racionálne, nechce si ruky zamazať krvou. Je plný rozporov, presvedčený o potrebe svojho činu, ale neprijíma ho s pokojom. Vedie dialóg so sestrou, ktorá má výčitky pre bratov zločin, on argumnetuje – používa vulgarizmy – odporná voš, stará úžerníčka, túto 1 hlúposť by chcel vykúpiť tisíckou dobrých skutkov. Nakoniec sa prizná a odchádza do vyhnanstva. Soňa ide s ním, on zo začiatku jej lásku neopätuje, až keď je chorá, chýba mu, rodí sa v ňom hlbší cit. Autor naznačuje, ež len láskou v láske možno pomáhať. Výsledkom je psychologický román, autor je výborným rozprávačom.