Hlavným hrdinom je Michal Čajka, jeho otec je hájnikom u starého Villányho. Po jeho smrti nastupuje do služby on. Michal si zoberie za ženu bohatú sedliačku Hanku. Mladý Artuš Villáni zvádza Hanku. Artuš posiela Martina na poľovačke za jeleňom a sám ide za Hankou. Hanka ho v sebaobrane zabije a z toho zošalie. Miško vezme vinu na seba, ale po Hankinej výpovedi ho súd oslobodí. Hanke sa po narodení dieťaťa pomätenosť stratí. Kompozícia: expozícia, zápletka, zauzlenie, vyvrcholenie, peripetia = rozuzlenie, záver – dráma v malom. Expozícia: pozdrav prírode, oboznámenie sa s postavami: „Pozdravujem vás, lesy, hory. Z tej duše pozdravujem vás.“ Všetky začiatky kapitol sú lyrickým obrazom prírody, vsúva poľovnícke piesne = ide o epos = lyricko-epickú skladbu. Miško - vo vzťahu k starému Villánimu - vidíme bojazlivý príchod do kaštieľa. Vidí sa v zrkadlách – to mu dodá odvahy, je slušný, prišiel si pýtať službu – veľmi zdvorilý, pán je k nemu podozrievavý, ale Michal sa nespráva neslušne, je cieľavedomý, myslí si, že pán je chorý, mrzutý, závere mu zachráni život, keď zastaví koč so splašenými koňmi počas búrky a starý V. mu odpustí. Vo vzťahu k Hanke – musel o ňu bojovať, je vytrvalý, pretože ju ľúbi, vzal vinu na seba – chráni ju. K práci a prírode – pracovitý, má prácu rád. Má veľmi blízky vzťah k zvieratám, hoci hora nie je jeho vysádza tam nové stromy. Stará sa o ňu, bojuje proti Artušovým zlým poľovačkám. Bráni les pracuje ako na svojom. K mladému Artušovi Villánimu – nemá ho rád, napomína ho –ale s mierou, lebo je to jeho pán, vzťah k nemu sa stále vyvíja. Hanka: pozitívne vlastnosti : ľúbi Miška, chce sa zaňho vydať, je verná, pracovitá, k Artušovi odmeraná. Bojí sa ho neprijíma jeho peniaze, prizná pravdu – vývin pod tlakom výčitiek – tu je zárodok budúcej tragédie, vražda – konala pudovo, pod vplyvom vášne, nenávisti. Jej negatívne vlastnosti: slabá, zbabelá, sľúbi mužovi, že sa neprizná, pod vplyvom svedomia sa prizná – vývinová postava – aj ju autor zobrazil ako ľudsky slabú – snaha byť realistický, objektívny. Artuš: negatívna postava, lenivý, pyšný, zákerný klamár. Starý Villáni: pozitívny i negatívny – tvrdý, mrzutý, odmieatvý, ale na druhej strane spravodlivý, vie odpustiť. Výsledkom je, že autor sa snaží zobraziť panstvo realisticky, ale nevidí v ňom vedúcu silu. Symbolicky smrľou Artuša naznačuje koniec zemianstva. Ľud zobrazuje objektívne a realisticky, hoci má ľud svoje slabiny, je priamy, čestný, tvorivý, pracovitý, vyvíja sa, v ňom vidí silu národa – narodenie malého Čajku. Veľkú úlohu zohráva aj príroda – chalúpka stojí príroda, konáre stromov, v nej je život jednoduchý, prostý kontratsne hrad je na brale, vo výške, vystavený bleskom, búrkam, vetrom. Kontrastne zobrazuje chalúpku a hrad, ľud a panstvo, pokoj, mier, lásku, prácu + ich chyby a moc amorálnosti, vojnu, zlo + ich pozitíva. Ide jednoznačne o realistickú skladbu. Aj pri charakteristike Artuša vidno funkciu prírody: keď ide za Hankou kradmo, číha, plúži sa – príchod opisuje slovami aby ho charakterizoval, že je nečestný šlovek. Príroda teda nie je len kulisou, ale sa podieľa na deji. Buď je na strane dobra – chráni ho, ale odzrkadľuje. To vidíme aj v prirovnanich, keď ho prirovnáva k vlkodlakovi, jeho zlý úsmev k úškrnu diabla, po vražde Artuša – z mračien prší, havran krákoce, víchor veľmi vrzgoce – úpadok zemianstva, zlo potrestané. Zemianstvo nemá vedúcu silu v národe, ale ľud má pokračovateľa – malého Čajku.