Ján Kalinčiak (romantizmus) napísal dielo: Reštavrácia. Je to humoristická próza so šťastným koncom. Autor zobrazil život zemanov v období kortešačiek (získavanie voličov). Základ príbehu = boj o zemianske hlasy medzi 2 hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým. Kupujú si hlasy voličov: hostinami, pijatikou, podplácaním. Adam Bešeňovský prisľúbi dcéru Aničku Ondrejovi Levickému, ak ho zvolia za vicišpána. Podarí sa mu získať Matiáša Bešeňovského na stranu Potockých, no ten sľub nedodrží a prejde na stranu Bešeňovských. Za porušenie prísahy ho súdia, pripravia fingovaný súd. Od strachu prejde na stranu Potockých. Napokon intrigami Potocký dosiahne víťazstvo a Števko sa stane druhým vicišpánom. Boj o zemianske hlasy prebieha podvodom, no nakoniec sa končí kompromisom. Števko Levický si berie Aničku Bešeňovskú. Všetci dosiahli to, po čom túžili. I napriek satire je pohľad autora na zemanov kritický. Autor používa príslovia, porekladlá, hovorovú reč a mnohé frazeologizmy, ktoré sa rýmujú. Svetozár Hurban – Vajanský (realizmus) napísal dielo: Suchá ratolesť. Z ciest po Európe sa vracia domov do Rudopolia Stanislav Rudopoľský. Zoznamuje sa so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkovou. Autor manželstvo zemana Rudopoľského s učiteľovou dcérou Adelou stavia do popredia, je to jeho národnospoločenská vízia budúcnosti a stretnutie 2 rovnocenných ľudí, ktorí tvoria základ románu. Rudopoľský pomáha Vanovskému pri voľbách, autor chce zemanov získať pre národ, aby boli jeho vedúcou silou. Ale neskôr zmenil názor a spája ich s inteligenciou, ktorá sa má stať vedúcou. Silný jedinec – zeman by mohol zachrániť celé zemianstvo, takou postavou je Rudopoľský, ale neskôr zisťuje, že zemianstvo je už iba suchou ratolesťou, že speje k zániku. On ako jediný sa pokúsil o záchranu zemianstva, ostatní ho odsúdili k zániku. Taktiž napísal dielo: Letiace tiene. Autor si tu všíma úpadok zemianských rodín a ich pozemkového vlastníctva s prenikaním kapitalizmu do výroby. Základný motív je stavba píly a spojenectvo Nemca Bauera so slovesnkým statkárom Jablonským, ktoré sa končí v neprospech Jablonského (uvedomí si, že nie je vhodné spolčovať sa s nemeckým prišelcom – kapitalistom). Autor vidí spoločenskú záruku v spojení Ely Jablonskej, ktorá pochádza zo zemianskej rodiny s predstaviteľom mladej inteligencie Milkom Holanom, synom učiteľa. Vajanský chce ženu duševne slobodnú, samostatnú, s vlastným názorom, dôstojnú, zaujímajúcu sa o život aj národ, nechce „neokrôchanú len v pantofliach šliapajúcu gazdinu“, ani sladkú, povrchnú so záujmom len o šaty a módu.