Kukučínova dedina nie je vždy sociálne rozvrstvená – všetci sú rovnako bohatí alebo rovnako chudobní. Autor to zvýrazňuje hlavne v poviedke Rysavá jalovica, kde sú všetci buď Adamovia alebo Evy. Téme dediny sa venuje v týchto dielach: Rysavá jalovica - postavy: Adam Krt, jeho žena, sused- priateľ neskôr súper Adam Trnka. Ukazuje ako Krtova slabosť – láska k alkoholu – sa skoro stane príčinou tragédie. Zapríčinil roztržku v rodine so ženou. Má veľké dlžoby. Preto ide tajne na zárobky, zmizne, všetci ho považujú za mŕtveho. Z píly sa vracia domov nový Adam Krt, ktorý sľubuje, že piť nebude,. Autor mu dal šancu na nápravu, koniec je teda optimistický. Niekedy sociálny rozdiel alebo majetkové spory medzi postavami nie sú v popredí záujmu autora, konflikt je v mravnej oblasti.Ďaľšie dielo s touto tematikou je dielo Dies Irae (dni hnevu). Dej: príbeh vidieckeho boháča (sedliaka), ktorý osud svojich synov usmerňuje tak, aby mali z toho zisk. Keďže sa oni nechcú oženiť s boháčkami, ktoré im vybral – prvého vyhodí z domu a druhý odchádza sám do domu richtára Zinu, pretože je zaľúbený do jeho dcéry. Krajinu zachváti cholera. Starému Sýkorovi ukradli peniaze, nemyslí na pomoc, ide k Zinovi, no nie navštíviť svojho chorého syna ale hľadať ukradnuté peniaze. Sýkora je k synom chladný, myslí na ich postavenie, peniaze, uprednostňuje sobáš bez lásky, čuduje sa, keď syn chce byť radšej chudobný, akokeby sa mal ženiť pre peniaze. K práci má aktívny postoj „jeho práca nie cudzia, moja práca moje mozole“ ale na druhej strane „z iných mozolov niet?“ hovoria mu výčitky. Jeho práca je plná úskokov, lstí, kupčenia, požičiava z úžery, autor využíva frazeologizmy: „cicia krv, derie z 9.kože.“. Sýkora je plný kontrastov, trápi sa, kladie si otázku na čo je na svete, keď nemá peniaze. Stratil zmysel života, hľadá ho. Stretáva Stehlíčku – chudobnú ale má veľa detí a pýta sa jej: „Zuza a prečo si ty na svete?“ – ona vidí ako cholera berie deťom matky a tak odpovedá: „Na to som ja na svete, tieto deti riadiť.“ Autor mu dáva šancu polepšiť sa, ukazuje jeho vnútorný boj a necháva zvíťaziť dobro. Posledným dielom je dielo Neprebudený. Hlavným hrdinom je Ondráš Machuľa – pastier husí. zuzka Bežanovie mu dáva podnet na svadbu, ale len zo žartu, z roztopaše, pretože sa pohádala so svojím milým. Ondráš sníva, jeho teta Totka ho zavrie počas svadby Zuzky a jej milého, on ujde a prichádza na svadbu a myslí si, že Zuzka sa vydala preto, lebo prišiel neskoro. Ondráš je duševne zaostalý, žije vo svte husí a rozprávok, ale túži po láske. Je veľmi pracovitý, vyráva varešky, chce si zarobiť na svadobné háby, k Bežankám sa správa ako zaľúbený, je citlivý, chce sa zapáčiť, matke venuje varešku, dokonca zachráni iBežankám život, pri tom príde o život jeho obľúbená hus. Beťanky sú ješitné, pyšné, necitlivé, zbabelé, neschopné povedať mu pravdu, pokrytecké, no nakoniec Zuza predsa našla v sebe odvahu povedať mu pravdu i keď už bolo neskoro, ide o nepriame ospravedlnenie. Záver je o to tragickejší, nikto neodvolal obvinenie Ondráša z podpalačstva, hoci našli obhorené telo „zváča.“ Kukučín dokazuje, že je vynikajúci rozprávač, dosahuje dynamiku textu striedaním krátkych a dlhých viet, nedokončenými výpoveďami, vety sú typické dedinským jazykom, plné frazeologizmov „Boh nás potrestal?“