U Timravy bolo vrcholným dielom s touto tematikou dielo Ťapákovci. Ide o rodinu, ktorá žije starosvetským životom. Niekoľko bratov s rodinami dokopy 16 ľudí žije v 1 izbe. Na čele stojí najstarší Paľo, ktorý má za ženu Iľu, ktorú prezývajú kráľovná. Tá chce bývať sama, núti Paľa, aby postavil dom, ale Paľovi sa nechce. Anča – mrzáčka, zmija, je nešťastná, odhovára najmladšieho Miška od jeho lásky, má reumu, plazí sa. Iľa – kráľovná – absolvovala kurz pôrodnej babice, je vzdelanejšia – vyvyšuje sa – preto žiada od Ťapákovcov: čistotu, od Paľa nový dom, opravu studne, oni sa jej rehocú, vyžaduje pracovitosť. Autorka využíva aj prírodu – nastala jar, tráva s tisne von – aktivita, pohyb, tak sa ja dedina budí k životu, hýbe k činu, ťapákovci ale nemôžu zo seba striasť zimnú lenovosť. Ťapákovci sú leniví, nechce sa im meniť zaužívané zvyky, sú pohodlní, predstavitelia negatívneho starého patriárchárneho sveta. Iľa je aktívna rečami aj činmi, bola vzdelanejšia, poriadkumilovnejšia, chce žiť v čistoma zdravom prostredí, keď Paľo odmieta, odchádza – opustí ho, predstavuje moderný, pokrokový svet – „učí svojich súčasníkov, kam sa má život v dedine poberať“. Timrava sa ju snaží zobraziť objektívne, nepáči sa jej jej nadradenosť. Anča Ťapáčka – ona najviac doplatila na starý spôsob života, kontrasne ona ho najviac preferuje, autorka sa vžíva do jej vnútra a snaží sa ju pochopiť, od pása je pekná, no je hašterivá, zlá, šije čepce pri vlastnom svetle – chce byť nezávislá, samostatná, nechce byť nikomu na príťaž – toto určuje jej charakter, Anča je záľubená do Jana, jeho žena Mara bola pozvaná za svedka na svadbu a žiada od Anči parádny čepiec, Anča tiež cíti po láske, rodine, Jano jej bol sľúbený ešte v detstve, Mara mu ho vzala, cíti nenávisť – Mara má akúsi ozdobu, ktorú „ona nikdy nenosila“, ona nosí iba čiernu, nemôže sa hnúť z domu, je zbavená každého šťastia. Navonok je teda zlá, ale vo vnútri ide o citlivú postavu, ktorá trpí od detstva, vonkajšia tvár je ochrana pred zlým svetom. Cieľom autorky je zobraziť komplikovanosť života. Obraz vnútra podáva autorka polopriamou rečou(nevlastná priama reč), tlmočí jej pocity autorskou rečou. Výsledkom je obraz ženy, ktorá zakrýva skutočné city, aby sa obránila pred zlým vonkajším svetom. Timrava ako vynikajúci psychológ to odhadla. Druhým dielom s touto tematikou bolo dielo: Za koho ísť?. Ide o príbeh mladej ženy, ktorá prichádza z mesta na dedinu, vždy obdivovala mesto, elegantných fešákov, ktorí obletujú dievčatá – záletníci, no veľmi galantní, ale má 25 a túži vydať sa, no nepoderilo sa jej nikho dostať pod čepiec – ilúzia. Na druhej strane stojí tvrdá reálna skutočnosť, oni sa neberú, nechcúp sa ženiť, dedinčania – nesľubujú, nedvoria, nezáľubajú sa, ale berú – dezilúzia. Autorka ukazuje ilúziu, romantickú dezilúziu, t.j. dievčatá dozrievajú až po sklamaní. Odvážne odhaľuje ich najskrytejšie vnútro – pri tom je vtipná, inronická, veľmi otvorená. Hrdinka sa vyvíja od ilúzie k tvrdej skutočnosti. Dvoria jej 2 dedinčania Samuel Bút a Mišovič, musí sa rozhodnúť – kto viac žiarli, ten ju viac ľúbi – opäť autorkina irónia, na základe toho sa rozhodne. Na vonok je ľahostajná, odhodí kyticu, vo vnútri vzdychá, túži po láske. Nakoniec ich svojím správaním vyprovokuje k bitke. Zobrala si Mišoviča – je šťastná, spokojná. Autorka sa snaží čitateľkám otvárať oči, ukázať, že sú často hlúpe, vzdialené od života, rozhodujúce sú pre nich nepodstatné vlastnosti. Sympatizuje s nimi, ale zároveň ich kritizuje.