Začiatkom 20.stor. vznikajú vo svet. lit. umel. smery, ktoré sa označujú termínom moderna. Smery sa vzájomne ovplyvňujú a do popredia sa kladie jedinečnosť autorského subjektu. V popredí diela je osobnosť, ktorá až precitlivelo vníma a reaguje na prítomnosť. Dostala do rozporu so skutočnosťou/realitou. V popredí stojí okamžitý zážitok. Autori odmietajú zaužívané formy tzv. klišé a snažia sa o tzv. čisté umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára. Dôležité sú pocity, predstavy a stavy. Vo Francúzsku vzniká literárna škola tzv. Parnasizmus. Ich podstata vychádza v 3 zborníkoch pod názvom Súčasný Parnas. Zaujíma ich iba forma básne, inšpiráciu hľadajú v minulosti a za vzor si berú antiku. Zo slovenských básnikoch sa o parnasizmus zaujímal najmä Hviezdoslav. Spolu s parnasizmom vzniká vo Francúzsku nový smer symbolizmus. Vzniká ako obraz nevôle mladých umelcov vo vzťahu k spoločnosti v dobe kapitalizmu. Autori protestujú proti zištnej spoločnosti .Delia sa na 2 skupiny: - 1. uzatvára sa do seba. Chce tvoriť umenie pre estetický zážitok, pre krásu samú. „Umenie pre umenie“ – „l´art pour l´art“. - 2. vnášajú do svojho umenia svoj odpor voči spoločnosti, vzburu. Nesúhlasia s meštianskou spoločnosťou a jej morálkou – sú angažovanejší. Symbolizmus chce preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok. Na to využívajú svoje zmyslové vnemy. Autori sa cítili plní pesimizmu, smútku a za umelecký nástroj si určili symbol, čiže znak napr. srdce – symbol lásky, holubica – symbol mieru atď. Symbolisti nadraďujú ducha nad hmotu. Hrajú sa s asociáciou a používajú voľný verš. Vo Francúzsku vznikajú prekliati básnici – prvý použil tento pojem Paul Verlain /Pól Verlén/, ktorý napísal zbierku Prekliati básnici – v modernej hmotárskej spoločnosti vidia nepriateľov, považujú seba za asociál, cítia rozkolísanosť spoločnosti a chcú svojimi dielami urýchliť jej pád, búria sa proti nej s cieľom zmeniť život. Za predchodcu symbolizmu sa koncom 19. stor. považuje tzv. Dekadencia /úpadok/ - označovali sa tak tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii.