Guillaune Appollinaire /Gyon Apolinér/ - jeho poéziu český básnik Vítezeslav Nezval prirovnal k vynájdeniu parného stroja. Známa je jeho báseň: Most Mirabeau. Lyrickým hrdinom je sám autor, ide o jeho momentálny životný pocit, je smutný, lebo je sám, pravdepodobne sklamaný v láske, na staré zištné lásky myslí na moste „Príď noc, odbi nám.“ – v noci sa pozerá do plunúcej Seiny a možno ho láka. Voda i čas plynú a tak plynú staré a nové lásky. Pozerajúc na most si asociatívne vyabví spojenie človeka s človekom, zblíženie a zbavenie sa samoty a tak vidíme, že báseň je plná i konkrétnych statických obrazov, ale i pohybu – vody, myšlienok, citov – tu vidíme, že autor vyšiel zo symbolizmu, ale vyvíja sa ďalej ku kubifuturizmu. Napísal i báseň: Pásmo. Je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rôznych miest, autor do básne vložil svoj životný pocit, farebnosť verša, emócie, predstavy a lyrické nálady. Báseň je vyjadrením všednosti obyčajného dňa, má svoju fantázijnosť a čaro. Má znaky kubizmu i futurizmu. V úvode autor stojí v Paríži, vidí Eifelovku – statický objekt, začína básnickým oslovením neživého predmetu. Svet pod Eifelovkou – hluk áut, hluk života, na základe zraku a sluchu autor komentuje rýchly vývoj dopredu, že čas plynie. Pomocou personifikácie a metafory založenej na vizuálnom a sluchovom vneme vyjadruje pocity z prechádzky Parížom – život plný vzruchu, ťažkostí, ale aj nádhery – je tu pásmo úvah. Všetky metafory sú založené na vizuálnom a sluchovom vneme: „Štíty a tabule kričia sťa papagáje.“ V básni spomína i Stredozemné more, Marsei, dokonca oddychuje v krčme pri Prahe, má dobrý pocit pri počúvaní českých šanzónov pri Českých Hradčanoch – vzťah k Nezvalovi. Spomína i Amsterdam, ktorý je spojený s láskou, z Ríma sa prenesie do Japonska a pripomína si všetky životné pocity a zážitky, ktoré má teraz pod vplyvom faktov a starých lások. Básnický slovník je veľmi bohatý, používa i hovorový jazyk a ľudové výrazy. Báseň Pásmo je pásmo obrazov, miest, pocitov, spomienok celého života, ktoré prežil na viacerých miestach v istom čase. Zrušil tradičnú slohu, použil voľný verš. Ide o modernú báseň bez interpunkcie – používa fantáziu, myšlienky voľne plynú. Čas plynie, priestor sa mení, 1 verš = 1 syntagma, celá veta, či súvetie – ide o modernú báseň, ktorej základ je v skutočnosti, ktorú vníma zmyslami, ale využíva fantáziu a momentálnu myšlienku – ide o futuristickú báseň. Veľmi známa zbierka ktorú napísal je zbierka: Kaligramy . Básne píše v rôznych tvaroch, obrazoch: fajka, váza s kvetmi, kravata, hodinky, napr. báseň: Dymy – vznikla pri pohľade na dym zo svojej fajky, rozvíja pásmo myšlienok, začína dymom vojny, dym a vôňu fajky, vone prchavé a príjemné ako parfémy a asociatívne si vybaví prchavosť žien, lásky, ľudského citu. Týmto básňam hovoríme ideogramy – obrazové básne.