Začiatkom 20.stor. sa pomenúva jedna z etáp moderného umenia termínom avantgarda, čo znamená predvoj. Užšie sa táto etapa označuje aj pojmom umelecká moderna. K najznámejším avantgardám patrili: kubizmus – od slova cübe /kjube/ = kocka, prejavil sa najmä vo výtvarnom umení .Predstaviteľ Pablo Piccaso, zobrazuje svet pomocou geometrických tvarov. Bol to aj futurizmus – oslavuje až preceňuje techniku, presadzuje kult sily a činu. Zakladateľom bol Marinetti (Talian)– napísal Manifest futurizmu – od slova futurum = budúci. Futuristi si zíkslai hlavne mládež, pretože propagujú ilásku k nebezpečenstvu, chválu energie, vzburu, násilie a vojnu. Táto aktivita ich doviedla k obdivovaniu fašizmu, vychvaľujú militarizmus, feminizmus, archimizmus. Tvrdia, že len v boji je krása, na druhej strane obdivujú rýchlosť nových aút, lokomotívy, obdivujú pokrok, kontrastne chcú zničiť múzeá a knižnice. Chcú na troskách zničeného sveta postaviť novú spoločnosť. Podporovali tiež dobyvačnú politiku Benita Mussoliniho. Spojením kubizmu a futurizmu vznikol kubofuturizmus, ktorého predstaviteľom je Guillaume Apollinaire – už spomínaný. V ruskej literatúre predstaviteľom kubifuturizmu je Vladimír Majkovský – písal najmä poémy: Oblak v nohaviciach, Vojna a mier. Ďalším predstaviteľom bol Sergej Jesenin – napísal poému Odvadsiatich šiestich. V Nemecku vzniká expresionizmus, expresia = dojmy, nálady, citovosť, - zdôrazňuje sa osobný, prežitý, skutočný zážitok, vo výtvarnom umení tzv. fovizmus /fóvizmus/ – hýrenie farbami. V Rusku vzniká konštruktivizmus – kladie dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela. Ďalej sa spomína dadaizmus – návrat k detskej fantázii, objavom, predstavám a tiež surrealizmus vo Francúzsku – odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť. Ešte ale k symbolizmu. K českým symbolistom patria: Peter Bezruč – zbierka: Slezské písne – má 3 tématické okruhy – intímny, sociálny a národný. Intímny napr. báseň Jen jedenkrát – zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady a smútok po rodinnom kozube, národný motív – báseň Bernard Žár – ponemčil si meno na Žór, lebo sa za svoj český národ hanbí, keď má hostí, matku vyháňa z domu, lebo hovorí nárečím, sociálny motív – baladická báseň – Marička Magdonova – zomiera jej otec, matka, ostáva 5 sirôt, Marička najstaršia – je im zima, Marička kradne drevo, prichytí ju Žid a udá. Žandár ju odvádza do Frídku – pomocou symbolov autor prirovnáva cestu k svadobnej ceste, Marička končí svoj život samovraždou, pochovaná je v kúte cintorína bez križa, bez kvetov medzi samovrahmi – autor tu zobrazuje sociálne rozdiely. napísal aj dielo Bernard Žar. Ponemčený Čech, venuje sa téme odnárodnenia, na msrteľnej posteli sa spovedá a modlí po česky. Stanislav Kostka Neumann. Jeho zbierka: Nové zpevy – báseň: Zpev obloukových lamp v hostinské zahrade – hlavná myšlienka je oslava kultúry, civilizácie, pokroku, vedy a techniky, v službách pre každého bez rozdielu, bez ohľadu na spoločenské vrstvy, báseň je plná eufórie – kolísania. V Čechách vzniká i poetizmus, ktorého vedúcou postavou je Vítezeslav Nezval. Ku znakom poetizmu patrí: jednoduchosť výrazov, imaginácia, premistňovanie, zdôrazňuje aktívny vzťah k životu, jeho zachytenie pomocou citových a fantázijných schopností, za droj inšpirácie považujú fantáziu, sen a poznávanie vzdialených krajín.