Prvej svetovej vojny sa týka jej novela Hrdinovia. Skladá z 12 kapitol. Na začiatku bubeník zobudí dedinu, ktorá sa zbehne počúvať oznam o vypuknutí 1.SV. Autorka prechádza z rodiny na rodinu, ukazuje ich reakcie a zároveň vnútorné vzťahy. My si všímame rôzne postoje žien i mužov k vojne. Predataviteľkou dedinských žien je Zuza Pekovka – jej muž je doma, pretože má hrb. Zuze vojna neuškodila, berie ju ako fakt, pretože zatiaľ čo sa ostatné ženy zodierajú na poli sami, ona má muža doma, vojna ju netrápi, zachovala si svoju krásu. Vo vnútri sa teší, pretože na fronte zomiera Ďuro, jej bývalý milý, ktorý ju nechal a zobral si boháčku. Autorka sa ponára do jej najtajnejšieho vnútra, keď vidí blýskajúce sa oči, na perách úsmev, Zuze je na duši dobre, ba až sladko, akoby med prežúvala –autorka využíva reč dediny, odráža jej myslenie, povahu a tiež svetonázor dediny. Zástupkyňou dedinských žien je i Anča Matejovie, ktorá s Ďurom stratila šťastie, ktoré ju dovtedy sprevádzalo. Ide si oči vyplakať keď Ďura povolali a ešte viac keď umrel. Vystupuje tu i Kata Stoličkovie, ktorá sa neodváži povedať svoj názor, mlčí ubitá mužom, druhí hovoria: „dobre sa ti stalo – pijan odíde.“ Dedinské ženy považujú vojnu za trest. Jedných sa vojna netýka, druhé ju považujú za trest, celkove nechcú vojnu. V novele sa autorka venuje i mestkým slečnám a dámam, ktoré zastupuje Líza Malinská. Je učiteľkou v dedinskej škole, no je veľmi rozmaznaná, koketná, udržuje od Širického odstup, aby zvýšila jeho záujem, matka nesúhlasí so vzťahom notárom Širickým. Postoj chlapov vojne ukazuje autorka veľmi jednoducho – mlčia, rozhodnú sa, že nechcú zabíjať, v krčme zapíjajú svoj žiaľ: „Čerta ideme víťaziť. Jakživ sú naučení dávať, a nie brať.“ Panstvo charakterizuje notár Laco Baláň, ktorý má plné ústa pekných rečí, skloňuje česť, slávu, hrdinstvo, je nadšený, keď ho povolajú zbledne, roztrasie sa, vyratúva svoje choroby, nakoniec ho oslobodia a on opäť žiari. Podnotár Širický naopak vojnu nenávidí, ale narukuje, lebo musí. Aj na bojisku sa správa ako človek, zahcráni raneného Rusa, nepriateľa, aj tu pomáha bez rozdielu. Autorka sa nádherne ponára do vnútra všetkých postáv, číta z ich pohľadov, tvárí a prejavov. Názov Hrdinovia je dvojzmyselný – hrdinovia – to je ľud a ľudia ako Širický, ale tiež to mieri ironicky – ľudia typu Baláň. Autorka tému 1.SV vojny spomína okrajovo i v diele Skon Paľa Ročku, kde ukazuje, že vojna zasahuje i tých, ktorí sa jej priamo nezúčastnia. Paľo Ročko si dokaličil kvôli svojej žene Zuze ruku, aby nemusel ísť na vojnu. Jeho život je bez lásky, či matkinej či manželkinej, plný útrap a nešťastia.