Jeho diela patria do obdobia sociálno-psychologického realizmu. Viedol časopis Slniečko. Bol spoluzakladateľ novín Slovenská republika. Predtsvil sa i v knižnej edícii Slobodná slovenská kultúra. Písal i novely a poviedky. Ako napríklad: U nás, Domov, Medové srdce. V jeho diele sú aj 3 zbierky: Podpolianske rozprávky, Tončíkovci, Sedem sŕdc. Písal i romány a rozprávky: Proroctvo doktora Stankovského, Chlieb, Jozef Mak, Na bukovom dvore, Pisár Gráč, Andreas Búr Majster, Svet na Trasovisku, Kremnické povesti, Zakopaný meč, Sokoliar Tomáš, Bronove rozprávky, Zlatý dážď, Smely Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka.. Tému prvej svetovej vojny v jeho diele prezentuje dielo Šimčík a jeho mať. Šimčík, jediný syn Šimčíčky, obetavý chudák, ktorý robí všetko čo mu prikážu. Vrátili ho z vojny, lebo odmietol poslúchať. Dávajú mu dovolenku. Doma si notár zavolá Šimčíčku a ponúkne jej synovi svoju slúžku Hermínu, ktorá je s notárom tehotná. Šimčíčka svojho syna ožení, ale Šimčík končí tragicky. Pri práci na poli vidí policajtov, mysliac, že idú po neho beží a tí ho zastrelia. Autor sa vyjadril k téme 1.SV ponorom do psychiky človeka. Šimčíčka o svojom trápení nevie hovoriť, je nevzdelaná. Nevie sa vyjadriť. Autor Šimčíčku opisuje ako strom: „tvár ako kôra, sťa vyschnutý strom, na kôre sedela hrôza, Ježišu zahrkotala kôra“ , „mlčala, len oči jej jačali“ – autor používa expresívne vyjadrovanie, zvukomaľbu, vety majú rytmus – eufónia. Výsledkom je realistický opis pomocou umeleckých prostriedkov lyriky – ide o synkretizmus. Autor vyšiel z realizmu a ozvláštnil ho lyrikou, básnickými=poetickými obrazmi.