K jeho dielam patria romány – Krištof, Očarená duša, Colas Breynom alebo Dobrý človek ešte žije a najhlavnejšie dielo s tematikou 1. SV: Peter a Lucia. Novela sa deje priamo v Paríži počas 1.SV. Dej sa točí okolo narukovania Filipa na front a okolo lásky Petra a Lucie, ktorá vznikla počas 1.bombardovania v metre, keď utekajú popri zranenom a spojí ich strach a hrôza. Ďalej sa stretávajú. Ich láska sa vyvíja. Vyvíja sa i ich vzťah k vojne až po ich smrť pri 2.bombardovaní´, keď hynú v kostole. Filip bol pod vplyvom spoločnosti odhodlaný narukovať, myslí si, že to stačí na koniec vojny. Keď prichádza domov na dovolenku, Peter ho nespoznáva. Je mlčanlivý, o vojne nechce hovoriť. Dozrel a hanbí sa za niekdajšie názory. Peter je rozhodnutý, že nebude zabíjať, on vojnu nenávidí. Taký istý názor má i mladá generácia. Na jednej strane sú tí, ktorí sú za vojnu z nadšenia a potom na druhej tí, čo musia ísť s prúdom, nie proti prúdu. Strácajú ilúzie, nedôverujú nikomu. Kladú si otázky načo smrť, načo život tak ako Hamlet. Všetko sa im zdá byť nezmyselné. Napriek tejto ťažkej situácie sa autor venuje i príbehu lásky Petra a Lucie. Stále sa blíži Petrov odchod, oni však o vojne nechcú počuť, vytvárajú si svoj vlastný vnútorný svet. Petrovi rodičia vnímajú vojnu ako praví vlastenci, oddane veria spoločnosti, nerozmýšľajú, nebúria sa, deti milujú, ale aby sa nelíšili od ostatných bez váhania by ich obetovali, to malo vplyv na Filipa a Peter sa vytrhol vďaka láske. Obraz lásky podáva lyrickým opisom jari – dlhšie dni, vtáčie spevy, na druje strane stojí hrôza, dunenie, otravné plyny, správa o jede, návštevy nemeckých lietadiel nad Parížom, ale oni „nič nechceli vedieť o tom, sú rozpálení túžbou mladých tiel, na prach jej pery, stáli v obajtí, majú oči plné lásky i hrôzy“ – to vtedy, keď vidia mŕtveho kočiša. Text je plný mušlienkových i umeleckých kontrastov, čo je zámer autora. Lyricke obrazy kontra fakty, láska túžba kontra realita, smrť. Nakoniec zomierajú v kostole, tu vidíme zámer autora, ktorý chce ukázať touto tragickou smrťou práve v kostole, že vojna si nevyberá, hynú najčistejší, najnevinnješí. Podobne ako Barbusse aj on odsúdil spoločnosť, čo vidíme na obraze Petrových rodičov. Tvrdí, že spoločnosť je zodpovedná za to, čo sa deje. Výsledok je o to tragickejší, že ukázal vojnu v zázemí, jej dosah na mladý hľudí. Vojna si nevyberáa nevyberajú si ani bomby, či padnú kostol či nie. Kostol je symbol čistoty bratstva, Boh je veľký priateľ i napriektomu je zbombardovaný, čo vyústilo do úplnej straty istoty a dôvery.