Jeho diela: Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti, Čas žitia, Čas umierania (2.SV), Noc v Lisabone, Víťazný oblúk, Čierny obelisk, Iskra života, Tiene v raji. 1. SV sa týka dielo Na západe nič nového. Celá trieda narukuje pod vplyvom hesiel, učiteľa, školy, sú tu zobrazené zážitky z frontu, na fronte. Autor vyjadruje svoje bezprostredné zážitky, ktoré sú plné hrôzy desu. To vidíme napr. na situácii, keď Paul Bäumer spolu so svojimi 2 priatelmi vnímajkú situáciu, keď paľba utíchne. Počujú krik koní. Vidia zranené kone, bežia s rozpáranými bruchami. Črevá vleču za sebou, padajú a opäť vstávajú – hrôzostrašná bolesť. Oni trpia s koňmi, chcú im pomôcť, zastreliť ich. Opisy týchto situácii odrážajú ich vnútorné životné pocity. Musia sa skrývať v znovuotvorených hroboch. Ležia nehybne. Dotýkajú sa mŕtvych, telá mŕtvych lietajú vo vzduchu. Je to veľmi silný obraz. Mŕtvi v paľbe ožívajú, a živí sa chcú stať mŕtvymi. Keď prichádza na frotn správa o plyne, Paul zaúča nováčika, ako si na tiahnuť plynovú masku. Je to obraz brastva, vzájomnje pomoci. Ide o podobnú situáciu ako v románe Oheň. Nemci sú na tom rovnako, ide o situáciu plnú úzkosti, utrpenia, ale nezabúdajú na potrebu bratstva a pomoci. Obraz novej humanity môžme vidieť na situácii pri umierajúcom Francúzovi. Myslí na jeho ručné granáty, bodák. Videl jeho tvár, tvár jeho ženy, hovorí: „Odpusť mi kamarát.“ Nepriateľa nazýva kamarátom, uvedomuje si, že sú na tom vlastne rovnako. Vžíva sa do pocitov jeho matky, manželky. Hanbí sa. Životný pocit je podaný veľmi silne, sugestívne. Záver je spojený s momentom, keď z rádia počuť „Na západe nič nového“. Nie je prestrelka, ale jeho zabije zablúdilá strela. Jeho výraz je pokojný. Autor podal vojnu expresívne, silne výrazne. Pracuje kontrastne s faktami a obrazmi plnými citu.