Ernest Hemingway (americká literatúra – stratená generácia – tvorili metódou realizmu a kritického realizmu. Tak sa o týchto autoroch vyjadrila Gertrúda Steinová v učebnici literárnej techniky. Narukovali pod vplyvom propagandy. Všetkých zjednocuje fakt, že vojna ich pripravila o životné ilúzie, cítia sa byť podvedení vládou, a túto dezilúziu, vydedenosť vkladajú i do svojich diel. Sú to Hemingway, ktorý narukoval ako vodič sanitky, Dos Passos do lekárskej služby a William Paulkner ako letec. Diela: Tri poviedky a 10 básní, Aj slnko vychádza, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Starec a more. V diele Zbohom zbraniam je hlavným hrdinom je Frederik Henry, ktorý priešiel do Európy ako dobrovoľník. Verí, že ide pomáhať dobrej veci. Prejde mnohými tragickými situáciami až po ťažké zranenie. Neustále si kladie otázku: „Prečo som narukoval?“ aj si odpovedá: „Neviem, nemal som rozum.“. Začína poŕhdať slávou, čestnosťou,. Uvedomuje si, že vojna je hlúpa, nezmyselná, rozhodol sa s ňou uzavrieť „separátny mier“ . Preto dezertuje, spolu s ošetrovateľkou Catherin Berkleyovou ujdú. Chcú sa preplaviť cez taliansko-švajčiarske jazero do neutrálneho Švajčiarska. Vidíme vývin hrdinu: na začiatku naletel heslám o svätej vojne a vlastenectve. Na fronte bojuje, prežíva hrôzu, po vlastnom zranení sa dostáva do nemocnice kde v ňom vzplanie láska. Rozhodne sa nevrátiť na front, už to má z krku, už sa ho to netýka, vojna nie je jeho vec, ale zanecháva tam priateľov, želá im všetko dobré, ale už na nich vica nechce myslieť. Keď potom sedí vo vlaku v civile a pri ňom sedia letci, zrazu mu chýba uniforma, cíti opovrhnutie letcov, síce má noviny no nečíta ich o vojne nechce už ani počuť, nie je šťastný ale osamelý, pretože zanechal za chrbtom svojich druhov. Vo Švajčiarsku nežijú ani rok, Catherine je tehotná, pri pôrode zomiera aj ona i dieťa, je to dôsledok vojny (podvýživa, stres). Síce stále nechce nič počuť o vojne, navonok ho nezaujíma, no vnútorne ho zasiahla, stále sa k nej vracia. Vidíme, že ide o vývinovú postavu, ktorá dozrieva z nadšenia. V závere prišiel na to, že to nebolo dobré riešenie. Volí si aktívny čin, ale pre seba. Ďaľším jeho dielom je Komu zvonia do hrobu. Hlavný hrdina Robert Jordan, ktorý prišiel z USA, kde pracoval ako profesor na VŠ, aby pomohol španielskym socialistom v boji poraziť fašistov, dej sa týka občianskej vojny, ktorá sa odohráva len pár dní v horách, kde sa spojil so špan.partizánmi, po zbombardovaní musí jednotka ustupovať, on sám je pri ústupe zranený – otvorená zlomenina, porušený nerv, dobrovoľne ostáva, aby streľbou zastavil postup fašistov a umožnil ústup partizánov aj s Máriou, do ktorej bo lzaľúbený. Sám sa rozhodol pre smrť, síce nerád odchádza, ale dúfa, že vykonal niečo dobré, je skoro dokonalý, ale odvahu si dodáva pálenkou, má pocit osamelosti, ktorý stupňuje, vie, že o chvíľu už nebude mať ani to, miluje život i svet: „svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať.“ V texte je veľmi zaujímave striedanie osoby 1.os.sing, 1.os.pl. a 2.os.sing. – ide akoby o rozdvojenú osobnosť, dodáva druhému ja odvahu, autor sa ponára do psychiky hrdinu, ktorú prestriháva faktografickými údajmi, autor tlmí drámu. Záver veľmi dramatický, prichádzajú fašisti, on sa chystá strieľať, cíti ako m usrdce bije o lesnú podu. Spočné s Henrym má, že sa tiež sklame, rozdielni sú v tom, že Jordan sa obetuje pre kolektív.