Jeho diela: Živnosť pani Warrenovej – záporné stránky spoločnosti, morálka; historické drámy: Caesar a Kleopatra, Napoleón a Katarína Veľká, Svätá jama, Cisár z Ameriky – výsmech nedostatkov v anglickom parlamente. Medzivojnovej situácie sa dotýka hra Pygmalion. Túto hru autor písal pod vplyvom anglickej mytológie, v ktorej sa sochár zaľúbil do svojej sochy a prosí bohyňu Afroditu o jej oživenie. Ide o naplnenú lásku, tento príbeh autor použil ako alegóriu, hra tvorí základ pre muzikál My fair Lady. Ide o príbeh Elizy Doolittlovej. Pochádza z najnižšej vrstvy, otec alkoholik, ona sa chce stať predavačkou v Londýne, rozvíjať kariéru . Ide poprosiť známeho jazykovedca, aby ju naučil spisovnej angličtine. Higgins pochádza z najvyšších kruhov tak ako aj jeho priateľ Pickering. Higgins uzavrie stávku s Pickeringom, že z tejto „ucouranej pobehlice“ urobí dámu a uvedie ju do najvyššej spoločnosti za 6 mesiacov. Eliza je veľmi jednoduchá, priama, vedomá si svojej hodnoty, pôsobí vulgárne, reprezentuje svoju triedu, oniká mu. Higgins je povýšenecký, drzý, vysmieva sa jej, tiež reprezentuje svoju triedu, hovorí, že je rozkošne sprostá. Nakoniec ju predstaví spoločnosti pri čaji pred jeho matkou. Eliza zmenila svoje správanie, hovorí spisovne, naučila sa, čo bolo potrebné, osvojila si správanie dámy, ale našťastie si neosvojila ich myslenie, cítenie, prázdnotu života, jej vnútro ostalo nepohnuté, ostáva otvorená, jednoduchá, praktická, váži si svoju rodinu, je veľkorysá k svojmu otcovi, chápe ho, tvrdí, že pil aby upil svoje výčitky svedomia. Jej príchod do spoločnsot iznamenal oživenie, zmenu, prvýkrát sa dozvedajú o živote tam dolu. Konverzácia spoločnosti je nudná, pýtajú sa ako sa vám darí, na počasie, Eliza predviedla reč plnú termínov o atmosferických tlakoch, tiež hovorí o svojej tete, ktorú zapichli kvôli slamennému klobúku a o otcovi alkoholikovi. Spoločnosť sa navonok pohoršuje, nerozumejú tomu, lebo sa o tento život nezaujímali. Spoločnosť je uzavretá, nehovorí o sbe, pretvaruje sa, nechce prezradiť svoje slabiny, pretože potom by bola zraniteľná. Výsledkom je nuda, neznalosť pomerov. Eliza je pre nich nový svet, nový život, je otvorená, priama, vzbudila záujme mladíka, ktorý sa do nej zaľúbil, Eliza sa ale zaľúbila do svojho učiteľa, ktorý jej lásk uneopätuje, bola pre neho vecou, objektom, nie človekom. Napokom zostane spoločnicou u jeho matky a možno sa bude láska vyvíjať medzi ňou a mladíkom z vyššej spoločnsoti. Autor pracuje pomocou inotaje, alegórie. Higgins sa do vsojho výtvoru nezaľúbil tak ako antický Pigmalion, je to preňho človek-stroj, kritika je namieraná proti spoločnosti, jej povrchnosti. Prostriedky kritiky sú často vtipné, ide o satiru, grotesku, neodpustí nič vyššej spoločnosti.