Jeho diela: Tri poviedky a 10 básní, Aj slnko vychádza, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu...Medzivojnovej tematike sa venoval v jeho diele Starec a more. Hlavnou postvaou je starý rybár Santiago, ktorý nemá šťastie. Keď niekoľko dní po sebe nič neuloví, jeho pomocník Manolino na príkaz svojich rodičov odchádza na druhý čln. Santiago trpí jednak Manoliho odchodom a tiež preto, lebo sa cíti vyčlenený z kolektívu rybárov. Preto sa vydáva sám na more. Tam chytí obrovskú rybu. Ťahá ho do mora 3 dni, prežíva hlad, smäd, má zranené ruky, je osamelý. Aby si zaľudnil priestor, dodal si odvahu vedie s rybou dialóg. Späť sa vracia len s kostrou ryby, ako dôkazom, čo vzbudí obdiv. Santiago je veľmi pracovitý. V kolektíve vidí zmysel svojho života, keď ho stratí opäť bojuje, aby sa doňho dostal. Je veľmi ľudský. Uvedomuje si, že ryba preňho znamená jedlo. Tiež ju ľutuje, napokon ju nazýva sestričkou. Bojuje s ňou, nakoniec sa mu podarí doplaviť sa k brehu. Autor predstavuje aktívneho hrdinu, ktorý čestne bojuje za znovuuznanie. Zachováva si svoju tvár, uznanie získal späť, dedina ho uznáva. Opäť sa začlenil do kolektívu. Manolino sa nakoniec rozpráva so starcom, povedal: „chýbal si mi.“ Vidíme, že Santiago sa začlenil do normálneho života. Autor kladie dôraz na myšlienku, že človek je bez človeka ničím, len v spojení s druhým sa môže realizovať. Ide o humanistické posolstvo Hemingwayovej prózy.