Vlastným menom Ján Čietik, dostal prezývku „poeta nátus“. Predstaviteľ vitalizmu. Prirodzený, založil Edíciu mladých slovenských autorov – vydavateľstvo, tiež kultúrny týždenník Elán. Jeho tvorbu ovplyvnila 1.SV, po nej povedal, že: „po nej túžil radovať sa z prostého života: slnka, tepla, prírody...“ Chce prežívať jednoduché radosti uchopiteľné zmyslami. To je možné po veľkých katastrofách, akou bola i vojna. Zmysly boli počas nej utláčané a po vojne sú autori o to výbušnejší, o tom svedčí i jeho. Zbierka Odsúdený k večitej žízni, báseň Dnes milujem svoj deň - lyrickým hridnom je sám autor, ktorý sa vyznáva zo svojho momentálneho hraničného životnho pocitu. Vyznáva sa z toho, že „včera“ miloval Noc, „láskal ju v rukách“, symbol tmy, smútku, osamelosti, vyžíval sa v tom. Kontrastne „dnes“ rozhodol sa milovať svoj Deň. Objímať sa s ránom, ešte je váhavý, čo vyjadril radom rečníckych otázok. Či je hodno? Či vôbec? Či už nastal čas vstávať, vypmúť plachty, k Orientu plávať, triumf hlásať, s koncom básne prichádza obraz rozhodnosti, pozitívneho vzťahu k životu, vidíme optimizmus, zajtra mi Ráno povie svoje áno, čas plynie. Vidíme, že báseň nesie znaky symbolizmu, teda básnik zo symbolizmu naozaj vyšiel. Nadviazal na prechodnú generáciu. Či v ňom i ostáva si ukážeme na zbierke Cválajúce dni v básni Cválajúce dni . Tu je hlavným hrdinom je generácia mladých, do ktorých sa začleňuje i sám básnik. Generáciu charakterizuje ako bujní žrebci, neosedlaní, mladí, jarí šarvanci. Sú to všetko dynamické epitetá, na zákalde ktorých vidíme aktivitu, činnosť, tiež ich opisuje nepriamo cez ich činnosti. Ženú sa vpred, sedia na pariacich sa chrbtoch a stískajú ich haleny kŕčovito. Používa tiež dynamické prísudky: Hurá. Pádime.- Na dynamizáciu textu využíva elipsu, výpustku prísudku. Básnik oslavuje rýchle životné tempo. Dni ubiehajú a títo mladí sa tom utempu prispôsobujú. Uvedomuje si tiež, že všetci nedokážu udržať takéto tempo, sú i tí, ktorí sa držia len chvosta. No napriek tomu ich neodsudzuje, vie, že sa tiež hýbu dopredu aj keď pomalšie. Skôr mu tak vadia „driemajúce ľudské plemená“ – tí pasívni, neaktívni. V závere oslavuje aktívny, činorodý život, elán, teda vitalizmus, je síce ovplyvnený poetizmom, ospevuej veci a vecičky svbeta, prevláda tu tiež senzualizmus, vnímanie, zmyslovosť ale hlavne dominuje pohyb. Ďalšie zbierky a básne: Mne dedinčanka stepilá, Božské uzly (Balada čerešňových kvetov), Iba oči (Oči), Cválajúce dni (Miss Ellén), Básnik a žena – tu vrcholí jeho obdiv k ženám, tvrdí, že ženy sú večnou inšpiráciou, hodné obdivu.