Pochádza z Dolného Kubína. Vlastným menom Ján Grob. Písal novely: Wieniawského legenda, hostorické romány: Adam Šangala, Svätopluk, román zo súčasnosti: Cesta životom, Alina Orságová, Vzduchom času. Adam Šangala. Hlavný hrdina Adam zažil refomáciu, protirefomáciu, vpády Turkov, lapanie a verbovanie vojakov. Za týchto udalostí sa dedinský chlapec Adam Šangala po tom, čo obesili jeho otca pre pytliactvo púšťa na dobrovoľnú púť z Oravy cez ZA a zastavú sa až v Trnave. Po rôznych príhodách, v ktorých zakúsi bezprávie a zlobu, pozná ľudskú nestálosť, chamtivosť, zradu a podlosť. Zároveň vľak spozná ušľachtilý ľudfský charakter, v Trnave si nájde svoje životné šťastie, no nakoniec sa jeho život končí pod mečom kata. Jeho vzťah k otcovi je pozitívny, ľúbi ho, váži si ho. So svoju spoločenskou triedou teda predstaviteľmi ľudu súcítí, túži po spravodlivosti. Bráni slabšieho – keď na jarmoku bijú mužov i ženy, autor situáciu stupňuje kumuláciou, frazeologimami: vysoky, prenikavý, ostrý hlas, vystrekla krv,. Adam vidí ako sa drábi z toho tešia, vidí, že ľud je bitý i ubitý. Predstaviteľmi šľachty je gróf Markoč, starý Praskovský so synom i ženou Brigitou. Adamovi sa ich sídlo páči, hoci mu je Praskovský smiešny (farbí si vlasy, klame, pristrihuje pradu, považuje sa za vlastneca, ale je bez chrbtovej kosti, mení vieru podľa výhod), pozerá naňho s úctou. Brigita má podobnú povahu, sedliaci pre ňu nie sú ľudia, cíti k nim odpor. Adam mení svoj postoj vo väzení. Hovorí: „sú to len takí ľudia ako my, len horší“. Otvorili sa mu oči, ide o naturalistický opis – keď sa bičuje, keď sa správajú ako zvery. Adam bol na začiatku pokorný, poslušný, ale stáva sa z neho živlený burič za spravodlivosť, aktívny . Pomôže kalvínskemu kňazovi Konôpkovi, čo je predstaviteľ inteligencie, no príčinou jeho tragédie je, že je sám. Panstvo autor zobrazuje ako lenivé, povýšenecké, amorálne, sedliaci sú pre nich menej ako psi. Výslekdom je historický román ako obraz feudálnej spoločnosti plnej násilia, netsálosti, moci, nepokojov, týrania. Autor prostredníctvom ďalšieho románu Cesta životom ukázal obraz kapitalistickej spoločnsoti, že sa síce zmenilo spoločenské zriadenie, ale ponižovanie, týranie, pretvarovanie ostalo. Jége bol presvedčený, že človek sa nezmení, civilizácia mu dáva na tvár masku, z aktorú sa skrýva. Vyšiel z realizmu a aj v ňom zostáva, obohacuje ho však prvkami naturalizmu.