Americkú poéziu po 2.SV predstavuje najmä skupina, ktorú kritici nazvali Beat generation – vznikla v San Francisco a pod týmto pojmom ale tzv.beatnici ju pozná celý svet. Mladí básnici zobrazujú lesk a biedu Ameriky, ničím neobmedzovanú slobodu jednotlivca a požiadavku intenzívneho vnútorného života. Beatnici vtrhli na scénu zbierkou Allena Ginsberga : Vytie – zbierka zobrazuje generáciu ukrivdenú vojnou a vžitými spoločenskými konvenciami.Autori využívajú voľný verš, neobvyklé metafory a naturalistické scény. Do veršov vkladajú akúsi víziu „večnej vojny“ za oslobodenia ľudskej osobnosti. Zdrojom ich inšpirácie je orientálne umenie, filozofia a budhizmus. Prejavilo sa v jeho rozsiahlej skladbe Kadiš (tradičná židovská modlitba za mŕtveho) – napísal ju na pamiatku svojej matky. Beatnici písali verše najmä na verejné recitovanie a často spolupracovali s džezovými hudobníkmi. Neusilovali sa o harmóniu a krásu, hlásali neviazanosť, chceli byť originálni. Jednou z vedúcich osobností je Lawrence Ferlinghetti - Vychádzajúc zo San Francisca - sú tu všetky znaky surrealizmu, nepoužíva interpunkciu, hlavný hrdina je on sám, cestuje po Amerike a všade nachádza len vyľudnenú pustatinu, hľadá východisko v indiánskych legendách, cestou vlakom zo San Francisca naprieč Amerikou pozerá z okna a zobrazuje svoje životné pocity. Vplýva na neho množstvo asociácií: španielske planiny vo vlasti dona Quijota – ako bojoval s veternými mlynmi, ale kontrastne vidí pšeničné polia, akési neodstavané mesto, telefónne drôty, kamenný kostol len ľudí nikde, Vari sa skryli?, nikho tu niet, všetci odišli na Floridu, na Kubu, do tepla, vlak píska na stanici Nikam, pýta sa kto ukradol Ameriku?. V básni dominujú veci, chýbajú ľudia, jeho životný pocit je osamelý, smutný, maličký vo veľkej Amerike. Odpoveďou mu je mlčanie a vlastný odraz v obloku. Ide o obraz vydedenosti, ako pocit beatnikov. Gregori Corso – nesúhlasí so spoločnosťou, ktorá mu ponúka iba materiálne hodnoty a nevie mu ponúknuť žiaden iný materiál, chce sa od tej spoločnosti oslobodiť tým, že ju ignoruje, napr. zbierka Benzín. Hoci beatnici sa venovali najmä poézií, patril k nim aj Jack Kerouac /keruek/ - okrem veršov písal aj autobiografickú prózu – román Na ceste, kde zobrazil životný štýl americkej beatnickej geenrácie. Príbehy podáva v 1.osobe, využíva hovorový jazyk, ale aj symboly budhizmu. V 70.-tyc hrokoch mali už beatnici vrchol za sebou, ale ich hnutie ovplyvnilo celú Európu. Mladí ľudia, ktorí sa búrili proti spoločnosti hľadali útechu v anarchizme a v orientálnych učeniach. Dnes americkí príslušníci Beat generation píšu a správajú sa inak, aktivizujú sa v ekologickom hnutí. Robinson Jeffers - Une (manželka) - 1.časť je výpoveďou o láske k Une ale aj obraz smútku, ktorého príčinu nevieme. 2.časť hovorí o ľudstve a jeho morálke, „ovládlo všetky chiméry, okrem sna o mieri“, sníva lietať, štverá sa vysoko, ale hovorí i o zneužívaní: „obloha s kopytami žrebcov padá na domy“ – bombardovanie, hovorí o ustavičných pádoch ľudstva, celý svet, nie len Európa. Autor nebude mať pokoj kým nebude mier, cíti potrebu hovoriť o tom „pokoj budem mať, až vystavím tu trošku, čo viem“, nemôže spávať, týmto spôsobom sa nagažuje proti vojne. Čím vyššie sa ľudstvo štverá, tým hlbší bude jeho pád. Ešte vždy vediete vojnu? - vyjadruje údiv nad tými, čo poslúchajú rozkazy, aj keď sú všetci slepí, pretože oslepli rpi výbuchu atómovej bomby, podáva otriasajúci obraz na základe vizuálneho vnemu, cez opis vojakov, ktorí sa šuchtali, padali na rovnej ceste, spĺňajú rozkaz obsadiť prázdne mesto, hoci sú na dne, noci už prehrali, ide o hlboku angažovanú poéziu poznajúc človeka píše o ňom, o svojom súčasníkovi.