Rozlišujeme 3 literárne druhy: epika, lyrika, dráma. Pôvodcom základného členenia je starogrécky filozof Aristoteles. Od týchto čias sa samozrejme veľa vecí zmenilo, prešlo istým vývojom. Obdobie klasicizmu bolo posledným štádiom vo vývine literatúry, ktoré sa usilovalo o druhovú čistotu. Pre romatizmus je už príznačná lyrizácia epiky, vzniká lyrickoepický literárny druh. Do románu prenikajú lyrické i dramatické prvky. V novšej literatúre vzniká i tzv.lyrizovaná próza. Hovoríme teda o synkretizme (krížení) základných literárnych druhov. Veda, ktorá sa zaoberá literárnymi druhmi, žánrami a žánrovými formami sa nazýva genológia. ◘ Epika – základným prvkom je rozprávanie a dejovosť, podľa rozsahu a množstva informácií delíme jej žánre na veľlké (epos, román), stredné (balada, idyla, legenda, romnca, novela) a malé (poviedka, črta, anekdota, bájka). ◘ Lyrika – ide o umelecké stvárňovanie auotrových pocitov, myšlienok, nálad, uplatňujú sa v nej opisné a reflexívne (úvahové) postupy, luriku delíme na náladovú (impresívna), opisnú (deskriptívna) a úvahovú (reflexívna). Lurika sa tiež môže členiť podľa tématiky na osobnú (intímnu), prírodnú a spoločenskú. ◘ Dráma – je divadelná hra, základom je dej, ktorý sa odohráva na javisku. Rozlišujeme ochotnícke (amatéri) a profesionálne divadlá. Divadelná hra sa člení na menšie časti, to sú dejstvá=akty (menia sa kulisy), menšie sú scény, a ešte menšie sú výstupy (menia sa postavy a repliky). Ak má divadelná har iba jedno dejstvo tak sa volá iba jednoaktovka.Žánre:komédia, činohra, tragédia.Ak ide o prvé vystúpenie je to premiéra, ak ide o posledné je to denrniéra a opakovanie sa nazýva repríza. Literárne žánre a žánrové formy sú skupiny literárnych diel v rámci jednotlivých literárnych druhov. Jednotlivé typické žánre som už spomenula pri jendotlivých literárnych ruhoch a čo sa týka žánrových foriem, tak tie slúžia na bližšie diferencovanie literárnych diel, ak je žánrom epiky napríklad román, tak potom máme rôzne jeho podoby, čiže jeho žánrové formy: gneračný, hirstorický, psychologický, detektívny. Jazyk – je prostriedok, nástroj, ktorý v slovesnom alebo umeleckom diele slúži na vyjadrovanie, stvárnenie skutočnosti, je to zákaldný dorozumievací prostriedok využívaný vo všetkých spoločenských stykoch. Slohové postupy – v súčasnosti máme 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový, ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch, modeloch jazykových prejavov, v tzv.slohových útvaroch (žánroch). Informačný: obsahuje stručné údaje (fakty) na otázky: kto, čo, kedy, kde, ako, prečo, slohové útvary sú: správa, oznámenie, bežné rozhovory. Rozprávací: hovorí o udalostiach, príhodách, zážitkoch ale veštko v časovej postupnosti, útvary: rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela, román. Opisný: obsahuje vonkajšie (vecné) vzťahy, znaky, vlatsnosti, dôležitá je následnosť deja, činností, žánre: opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž. Výkladový – vnútorné vzťahy, príčinné a dôsledkové, žánre sú výklad, odborný referát, prednáška a súčasťou je tiež úvahový, kde sa konfrontuje subjektívne a objektívne hodnotenie, žánrami sú úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, úvodník, komentár.