Vypracovala: Mgr. Ivana Loduhová

 

 

Soli sú zlúčeniny zložené z katiónov kovových prvkov (alebo amónneho katiónu NH4+) a aniónov kyselín

 

Typy solí

 

Soli bezkyslíkatých kyselín

  • NaCl - chlorid sodný

  • AgBr - bromid strieborný

  • NaI - jodid sodný

 

Soli kyslíkatých kyselín

  • AgNO3 - dusičnan strieborný

  • Al NO3 - dusičnan hlinitý

 

Hydrogénsoli

  • NaHSO4 - hydrogénsíran sodný

  • AgHCO3 - hydrogénuhličitan strieborný


Sírany sú soli kyseliny sírovej ( -SO4-II )

Siričitany sú soli kyseliny siričitej ( -SO3-II)

Uhličitany sú soli kyseliny uhličitej ( -CO3-II)

Kremičitany sú soli kyseliny kremičitej ( -SiO3-II)

Dusičnany sú soli kyseliny dusičnej ( -NO3-I)

Fosforečnany sú soli kyseliny fosforečnej ( -PO4-III)

Amónne soli obsahujú amónny katión NH4+ a anión kyseliny

Halogenidy sú dvojprvkové zlúčeniny fluóru, chlóru, brómu a jódu. Halogény v halogenidoch majú oxidačné číslo „-I“


Sulfidy sú dvojprvkové zlúčeniny síry. Síra v sulfidoch má oxidačné číslo „-II“

 

Vznik solí

 

Priame zlučovanie kovu s nekovom

  • 2Na + Cl2 → 2NaCl (chlorid sodný)

  • Fe + S → FeS (sulfid železnatý)

 

Neutralizácia kyseliny hydroxidom

  • HCl + NaOH → H2O + NaCl (chlorid sodný)

 

Reakcia kovu s kyselinou

  • Zn + 2HCl → H2 + ZnCl2 (chlorid zinočnatý)

  • Fe + H2SO4 → H2 + FeSO4 (síran železnatý)

 

Reakcia kyselinotvorného oxidu s hydroxidom

  • CO2 + Ca(OH)2 → H2O + CaCO3 (uhličitan vápenatý)

 

Reakcia hydroxidotvorného oxidu s kyselinou

  • CaO + 2HNO3 → H2O + Ca(NO3)2 (dusičnan vápenatý)

 

Pokus: Postup pri pokuse reakcie hydroxidotvorného oxidu s kyselinou

 

Do skúmavky s oxidom vápenatým prilejeme zriedenú kyselinu dusičnú a zmes pretrepeme. Asi tri kvapky vzniknutého roztoku odparíme na sklíčku.

 

V rámci pozorovania možno sledovať, že oxid vápenatý reaguje s kyselinou dusičnou a vzniká bezfarebný roztok, pričom pri odparení vody nám zostane na sklíčku tuhá látka.

 

Zistenie: reakciou oxidu vápenatého CaO s kyselinou dusičnou HNO3 vzniká voda H2O a soľ Ca(NO3)2 dusičnan vápenatý.

 

 

Charakteristické vlastnosti solí:

1. V tuhom stave nevedú elektrický prúd, naopak v tavenine a v roztoku sú dobrými vodičmi elektrického prúdu.

2. V prírode sa väčšinou nachádzajú v kryštalickom stave.

3. V kryštáloch solí sú iónové väzby. Tieto väzby sú veľmi pevné a zapríčiňujú vysokú teplotu topenia a varu.

4. Väčšina solí je vo vode rozpustná. Vodný roztok takýchto solí obsahuje katióny a anióny rozpustenej soli.

 

Zopakuj si:

1. Čo sú to soli?

2. Akými reakciami môžu vzniknúť soli?

3. Vymenuj charakteristické vlastnosti solí.

 

Použitá literatúra:

  • Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 8. ročník ZŠ, Bratislava: SPN, 2006, 195s.