Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Počas 16. storočia došlo v Anglicku k významnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju. Rozvíjalo sa podnikanie, Anglicko preniklo do zámoria, objavili sa prvé známky kapitalizmu. Vývoj v krajine však nebol rovnomerný. Kým na severe a západe hospodárila stará rodová šľachta na svojich veľkostatkoch ešte podľa starého spôsobu, v juhovýchodnej časti kráľovstva predstavitelia novej šľachty, tzv. gentry – ktorí zbohatli odkupovaním skonfiškovaných kláštorných majetkov, obchodovaním so zámorím a zakladaním manufaktúr – a bohatí mešťania, predstavitelia rodiacej sa buržoázie, presadzovali v poľnohospodárstve aj remeselnej výrobe nové spôsoby podnikania. Za vlády Alžbety I. panoval medzi potrebami novej šľachty a panovníckej moci súlad a vzájomná podpora, no situácia sa zmenila, keď v roku 1603 pripadol anglický trón škótskej dynastii Stuartovcov, ktorá spojila Anglicko, Írsko a Škótsko pod spoločnou vládou. Stuartovci sa v Anglicku pokúšali vládnuť absolutisticky, t.j. presadzovať svoje záujmy bez ohľadu na parlament, ktorého Dolnú snemovňu ovládala práve nová šľachta a predstavitelia buržoázie.
Rozpory sa prejavili už za vlády Jakuba I. (1603-1625), ktorý počas siedmich rokov nezvolal parlament a svojou nezodpovednou finančnou politikou priviedol krajinu do hospodárskej stagnácie. Za jeho vlády zosilnelo aj vysťahovalectvo do Ameriky, predovšetkým z radov puritánov - protestantov, ktorí chceli očistiť anglickú cirkev od pozostakov katolicizmu. Jakubov syn Karol I. (1625-1649) pokračoval v politike svojho otca. Dane vyberal bez súhlasu parlamentu a nútil bohatých, aby mu poskytovali pôžičky, ktoré nemal v úmysle splatiť. Keď v roku 1628 predstavitelia parlamentu kráľovi predložili tzv. Petíciu práv, v ktorej žiadali návrat k zákonnému stavu, Karol ju síce prijal, no už nasledujúceho roku 1629 parlament rozpustil a až do roku 1640 vládol sám. Na to, aby získal peniaze zavádzal vysoké clá na dovážané suroviny, obnovoval rozličné, dávno zrušené dane, predával tituly a úrady a predovšetkým draho prepožičiaval monopoly - výsadné práva na predaj napr. mydla, vína, železa, uhlia. Takáto nerozumná politika viedla zakrátko ku hospodárskemu úpadku a rastu napätia v spoločnosti. Kráľ mal mnohých nepriateľov, medzi ktorými sa najväčšie rozpory prejavovali v náboženskej oblasti. Medzi umiernených predstaviteľov opozície patrili presbyteriáni - protestanti kalvínskeho typu - ktorí zastupovali predovšetkým bohatých obchodníkov a majiteľov veľkých pozemkov, radikálnejšie sa prejavovali independenti, na čele s Oliverom Cromwellom, ktorí pochádzali predovšetkým z radov nižšej šľachty, menších podnikateľov, slobodných roľníkov, remeselníkov atď. Požadovali nielen očistu cirkvi od katolicizmu, ale aj jej demokratizáciu a zväčšenie náboženskej a politickej slobody.
Koncom tridsiatych rokov vypuklo v Škótsku proti Karolovi I. povstanie a dobrovoľnícka škótska armáda vpadla do severného Anglicka. Karol I., ktorý potreboval na potlačenie povstania vojakov i peniaze, bol nútený v roku 1640 zvolať parlament. Ten však vystúpil s požiadavkou potrestať kráľovských radcov, čo kráľ odmietol a po 3 týždňoch parlament rozpustil (tzv. krátky parlament). Na jeseň 1640 však bol znovu nútený ho zvolať a tentokrát parlament zasadal až do r. 1653 (tzv. dlhý parlament). Parlament od kráľa požadoval nielen potrestanie kráľových radcov, ale aj obmedzenie kráľovej vojenskej moci a možnosť zvolať a rozpustiť parlament aj bez súhlasu kráľa. Kráľ sa pokúsil zatknúť predstaviteľov opozície, no zásah sa nepodaril a kráľ bol nútený ujsť do severného Anglicka, kde zhromaždil vojsko. V roku 1642 vypukla v Anglicku vojna medzi kráľom, anglikánskou šľachtou a cirkvou, katolíckou šľachtou a časťou buržoázie na jednej strane a parlamentom, statkármi, obchodníkmi, strednou a drobnou buržoáziou na strane druhej.
Spočiatku vyhrávala kráľova armáda, no situácia sa zvrtla v prospech opozície, a to vďaka výborne vycvičenému dobrovoľníckemu vojsku (tzv. new model army) pod velením Olivera Cromwella. V bitke pri Marston Moore r. 1644 sa vojsko parlamentu spojilo so Škótmi a v bitke pri Naseby 1645 bol kráľ porazený a vzdal sa Škótom, ktorí ho následne za peňažnú odmenu odovzdali parlamentu. Medzi odporcami kráľa sa však začali prejavovať rozpory. Presbyteriáni boli spokojní s porážkou kráľa, konfiškáciou majetkov jeho zástancov, ustanovením presbyteriánskej cirkvi za štátnu a presadením bezcolného obchodu s kolóniami. Ďalej už nemali príčin bojovať a chceli sa zmieriť s kráľom. Independenti však požadovali hlbšiu premenu spoločnosti a na ich požiadavky nadviazali radikálni levelleri, pochádzajúci hlavne z radov inteligencie a stredných meštianskych a vidieckych vrstiev, ktorí vo svojom programe Dohoda ľudu z roku 1647 vystúpili s požiadavkami rozšírenia volebného práva, zrušenia Hornej snemovne, zrušenia monopolov a privilégií, zavedenia náboženskej a politickej slobody. Od levellerov sa odštiepili diggeri, požadujúci rozdelenie pôdy medzi všetkých občanov a snažiaci sa o rovnostárstvo. Rozpory v parlamente boli prerušené kráľovým útekom.
Karol I. sa spojil so Škótmi a začal chystať vojnu proti parlamentu. V tejto situácii prevzal moc nad armádou Oliver Cromwell a s jej pomocou ovládol parlament a vyhnal z neho presbyteriánov. Independenti, ktorí ovládli parlament vyhlásili republiku a v roku 1649 dali za zradu popraviť kráľa. Po kráľovej smrti Cromwell potlačil hnutia levellrov a diggerov. Ostro vystúpil proti povstaniu v Írsku a poslal tam armádu, ktorá vyhnala írskych roľníkov a pre Angličanov zabrala najúrodnejšiu pôdu. Aby upevnil svoju pozíciu a zachoval si podporu obchodníkov a podnikateľov okolo londýnskej City, vydal Cromwell r. 1651 tzv. navigačné akty, zákon, ktorý povoľoval dovoz tovaru do Anglicka len na anglických lodiach alebo na lodiach štátov, z ktorých tovar pochádzal. Oliver Cromwell úspešne bojoval proti Holandsku aj Španielsku, čím vydobil pre Anglicko postavenie svetovej námornej mocnosti.Od roku 1653 vládol bez parlamentu, vyhlásil vojenskú diktatúru a ako Lord protector sa stal hlavou štátu. Po jeho smrti r. 1658 krátko vládol jeho syn Richard, bol však donútený abdikovať a z francúzskeho exilu bol povolaný syn Karola I., Karol II. ( 1660-1685). Začalo sa tzv. obdobie reštaurácie, ktoré však neznamenalo návrat do predvojnových čias, ale skôr kompromis medzi požiadavkami parlamentu a kráľa. Keď sa však Karolov nástupca Jakub II. pokúsil obnoviť absolutistickú moc panovníka, bol v r. 1688 tzv. slávnou revolúciou z Anglicka vyhnaný a na jeho trón nastúpil Viliam III. Oranžský, holandský miestodržiteľ. Vytvorila sa konštitučná monarchia. Hlavou štátu bol síce kráľ, no skutočnú moc mal parlament, zložený z Dolnej a Hornej snemovne. Členovia Hornej snemovne boli buď dediční alebo menovaní kráľom, členovia dolnej snemovne boli volení poslanci. Dolná snemovňa určovala zloženie vlády a vláda sa jej zodpovedala za svoju činnosť. V Anglicku sa ustálil systém dvoch politických strán: toryov (stará šľachta a duchoventvo) a whigov ( obchodníci, priemyselníci a nová šľchta).
Otázky:
- Popíš vývoj v Anglicku pred vypuknutím občianskej vojny.
- Popíš politiku Stuartovcov pred vypuknutím občianskej vojny.
- Koho zastupovali presbyteriáni?
- Koho zastupovali independenti?
- V čom spočíval úspech Olivera Cromwella?
- V ktorej bitke bol Karol I. porazený?
- Čo bol dôvod popravy Karola I.?
- Aké boli požiadavky levellerov a diggerov?
- V čom spočíva podstata navigačných aktov?
- Aký systém nastúpil v Anglicku po vyhnaní Stuartovcov?
Použitá literatúra:
Kol. aut.:Dějiny evropské civilizace II, Paseka, Praha, 1999
Ganeri A.: Martell H.M., Williams B., Encyclopedia of world history, Parragon Books ltd., 2003
Kol. aut.: Dejepis pre 2. ročník gymnázia, SPN,Bratislava 1986
Kol. aut.: Svetové dejiny II, SPN, Bratislava 1970